Poznám len krátky úsek z Nemeckej do Banskej Bystrice (august 2015, prietok na hranici splavnosti).
Aj ja som si všimol igelitové tašky zachytené na konároch pri brehoch. A bol to dôvod pre záväzok každého na to upozorniť. Mne osobne to dosť skazilo náladu. Voda ale nesmrdela, nezdala sa mi špinavá.
Rómov som nehľadal a ani som si žiadnych nevšimol. Nejaké dve decká sa asi 200 metrov spúšťali dole prúdom plaveckým štýlom a robili nám tak pár minút spoločnosť. Boli milé, vyzvedali, odkiaľ a kam spravujeme. Neskúmal som ich etnický pôvod.
(Hádzanie šutrov mi znie neuveriteľne. Ešte nikdy som sa ani od nikoho takého správania nedočkal. Asi pôsobím kultivujúco.)
Anyway, po šiestich mesiacoch od splavu sa mi viac ako igelitky na brehoch vynárajú spomienky na kemp v Slovenskej Ľupči. Fantastickí ľudia. Sprchu som nevyužil, splachovacie záchody áno. Keď dcérka povyrastie, rád ju tam zoberiem.
Panenskú prírodu na "slovenských" riekach odporúčam hľadať v dunajských ramenách, na Dunajci (SR-PL pohraničie), a veľké očakávania mám aj od sprístupnenia prielomu Hornádu.