Ťažko povedať, čo vnuklo môjmu kamošovi Jozovi myšlienku splaviť Ipel. Možno to naštartovala práve prázdnota, čo sa týka pripomienok a príspevkov k tejto malej, možno už trocha zabudnutej riečke. Ako sme mali moznosť presvedčiť sa na vlastnej koži, má čo povedať ešte aj skúseným vodákom, aj keď sa medzi nich neradíme.

Tohoročné početné zrážky urobili Ipeľ splavným aj v tomto lete inak dosť chabom na vodu. Zvlášť o Ipli je známe, že trpí nedostatkom vody v letnom období. Čiastočná regulácia a priehrada na Málinci urobili svoje a vzali mu navždy pravú tvár. To je už ale o niečom inom...

65 cm v Holisi 202 v Slov. Ďarmotách dávaly nádej na celkom slušnú plavbu, aj keď nikto vlastne netušil, čo nás naozaj čaká. Slovo dalo slovo a po rýchlej dohode sme sa 12.6. aj s našim HABÚROM ocitli v Kalonde, začiatku našej prieskumnej plavby. Na naše prekvapenie rieka spočiatku nestavala do cesty žiadne vážnejšie prekážky. Bujná vegetácia lemujúca brehy a rozmanitá fauna dodávala osobité čaro. Čo sa týka bordelu, porovnaní s Hronom ho tu bolo podstatne menej až na pár nepreniknuteľných stoplov skladajúcich sa z nešťastných plastových fliaš a rôznych naplavenín, hlavne konárov. Tie začaly niekde okolo Rárosa, no napriek obtiažnemu prenášaniu nám nepokazily náladu. Brali sme čo prišlo, keď sme ich však na niekoľko kilometrovom úseku narátali 5 či 6, bolo toho už aj na nás dosť. Navyše početné meandre, šírka toku a zrejme aj členité dno nás postavili pred techniku jazdy, ktorá nám bola dovtedy neznáma.

Miestny obyvatelia nás informovali o víchrici, ktorá sa tadiaľ prehnala pred pár dňami a oholila pár topoľov od konárov, ktoré tiež spestrili náš program. Odmenou však bol znova nádherný úsek s takmer nedotknutou prírodou. Všetky tieto "pekné starosti" nám urobily menší škrt cez rozpočet. Okresaly totiž naše odvážne plány dostať sa za víkend do Siah. Rýchlosť, alebo skôr pomalosť jazdy nás trocha prekvapila a donútila zakotviť niekde okolo Peťova. Druhý deň sme vyrazili s trocha skromnejším cieľom, dostať sa aspoň po Ďarmoty. Znova sa vystriedalo niekoľko kľukatých úsekov, zopár prekážok a rovných, zrejme upravovaných úsekov. Dlhý rovný úsek pred Ďarmotami, malé vzrúšo na splave pod mostom a nakoniec pre naše trojmiestne kánoe nezjazdný splav o kúsok ďalej, ukončili nás víkendový výletík.

Možno práve tu sa začne druhý diel tejto vzrušujúcej story. Kazdý z rôznymi pocitmi, no určite všetci bohatší o množstvo príjemných zážitkov, sme opúšťali brehy nasej výnimočnej riečky. Už dávnejšie sme vtipkovali o jej splavení, mnohokrát sedeli na jej brehoch s udicami v rukách, ale čo nám ponúkla za tieto dva krátke dni, predčilo naše očakávanie. Ak by sa niekomu zdalo, že nepopisujem konkrétne miesta, je to preto, lebo mapa samozrejme ostala doma a niekedy sme ani sami nevedeli, kde vlastne sme. Áno, človek sa vždy učí, Ako som už spomínal, nie sme profíci ... ale raz budeme!!!

S pozdravom Peťo, Jozo, Skúter