Potok Udava je ľavostranný prítok Laborca, ktorý pramení nad dedinou Osadné pri poľskej hranici. Od prameňa po ústie pri Udavskom meria asi 38 km. V predstihu som si ju pozrel z brehu ešte začiatkom mája za stavu 90 cm v Papíne. (V Papíne je jediný vodočet v správe SHMU.)  V sobotu 5. júna po dlhotrvajúcich dažďoch vyšlo slnko a  jej vysoký stav  opadol na 115 cm. Usúdili sme teda, že je najvhodnejší čas ukázať na Udave naše plavidlá. Zobrali sme Pálavu, ale aj otvorenú Vydru s tým, že uvidíme na mieste, čo bude vhodnejšie. Vlado, Dušan a Milan na našu ponuku nezareagovali, tak sme prvosplavovali len s jednou loďou.

          Na úseku medzi Nižnou Jablonkou a Papínom je asi šesť  kamenných stupňov, niektoré z nich sú poškodené, väčšinu z nich som si nafotil už skôr. Mohli sme síce štartovať aj v Nižnej Jablonke, ale boli už dve hodiny popoludní a do Kochanoviec by  nás čakalo dobrých 27 km. Povedali sme si, že sa nebudeme zdržiavať na stupňoch  a radšej splavíme celý úsek z Papína po ústiev dlžke 21 km. S Matejom sme štartovali nad lávkou na dolnom konci obce Papín  a hneď pod ňou nás čakal príjemný stupeň. Prednosť dostala Vydra kvôli možným prekážkam a lepšiemu vychutnaniu pereji aj keď s častou a niekedy výdatnou zálievkou.

  S bratom sme znovu zažili ten pocit - na novej rieke a k tomu prví! Nasledovali ďalšie pereje, rieka sa krútila, museli sme hlavne dávať pozor na  naklonené cez rieku. Koryto medzi Papínom a Zubným nie je regulované a patrične to tam aj vyzerá. Po silných dažďoch v predchádzajúcich dňoch hladina rieky výrazne stúpla a s korytom si robila čo chcela. Na niektorých miestách sa koryto posúvalo v rozmedzí až 100 metrov. Plavili sme sa v strehu, lebo za každou zákrutou nám nedávno rozvodnená rieka mohla pripraviť prekvapenie v podobe padnutého stromu a silného prúdu, ktorý  naň tlačí kanoe. Dvakrát sme preniesli zaseknuté stromy a raz sme si netrúfli do esíčka, v ktorého prvom obluku bol silný prúd tlačiaci do konárov a tiež nepríjemne vyzerajúce víry. prvýkrát sme spadli, keď sa nám nevydaril slalom okolo vybielených vŕb a to sme lentaktak chytili loď utekajúcu nám do perejí, asi by sme zvyšok "splavili" peši.

Rieka sa na viacerých miestach rozdvojuje a my sme sa museli rozhodnúť, ktorým ramenom. Zväčša sme volili opatrnejšiu verziu - menej vody, väčší rozhľad. Pre zmenu sme si však vybrali náročnejšiu. Slalom medzi konáre sme zvládali celkom v pohode, raz dopredu raz dozadu, no nakoniec nás jeden konár zastavil a museli sme loď preniesť do druhého ramena. Tam sme sa nalodili a keď sme sa blížili k sútoku, vedel som, že nás čaká zkúška. Museli sme plynule prejsť z pokojného ramená do dravého. Snažili sme sa loď narovnať čo najrovnobežnejšie s dravým prúdom, správne nakloniť loď od neho a už len udržať. Celkom nám to vyšlo, prúd nás ale nahnal do vrbičiek, ešte aj pri opúšťaní kanoe sme bojovali, aby aspoň loď ostala na vode. Nepodarilo sa. Po dlhej dobe som zažil ten pocit, keď sa človek prevráti, celý spadne pod vodu a je rád že si vzal vestu, ktorá ho pekne vytiahne na hladinu.

Morálka posádky  po treťom páde a troch prenášaniach bola značne podlomená a nechceli sme riskovať ďalšie fiasko. Blížili sme sa do Zubného, cestou sme prekvapili dedka na brehu, ktorý na nás s bázňou pozeral. S Maťom sme však konštatovali, že síce sa blížime len k prvej dedine počas plavby, no striedanie hráčov je po vyše hodine plavby nutné.

  V Zubnom tesne nad mostom uprostred obce vymenil Mateja otec. Koryto sa rozšírilo, predĺžili sa rovné úseky a ubudlo popadaných stromov. Napriek tomu, kým sme došli do Adidoviec, museli sme na dvoch miestach prenášať padnuté stromy. Rieka plynulé tiekla a veľmi často bola zvlnená, častejšie než na prvom úseku na nás svietilo slnko vďaka tomu, že brehy neboli také zarastené, ako nad Zubným. Koryto Udavy  je prevažne štrkové, s častými kameňmi tvoriacimi pekné pereje,  brehy nevysoké. Na tomto úseku rieka z pravej strany obteká masív Žiaru. Pod lávkou v Adidoviach sme bez problémov zvládli zvalený stupeň, akurát sme po ňom  zaliate  kanoe museli zbaviť vody, paluba by nám veľmi pomohla. Pred Vyšným Hrušovom začal krásny perejnatý úsek s tromi poškodenými stupňami. Tretí v poradí si Janko pozrel na stojaka z lode a zhodli sme sa, že  najlepšie bude naľavo od stredu, kde sme tušili prekážku. Trafili sme do ideálnej stopy a vlna, ktorá nás zaliala bola  naozaj masívna. Na  ľavom brehu po vyliatí kanoe sme si s úľavou vydýchli. Uprostred stupňa sedí betónová kocka.

Celkovo, úsek od Adidoviec je luxusný, dosť perejí a ešte aj rezerva čo sa týka vody, nejakých 10 až 15 čísel dolu by nebol problém. Za spomenutie stojí tiež časť rieky medzi Vyšným Hrušovom a Rovným, kde sa rieka plaví lesným tunelom. Ďalšia divoká voda sa dá nájsť pri obci Udavské. Tam sme zvládli niekoľko veselých stupňov, no vody sme nabrali toľko, že loď sa stála neovládateľnou a museli vylievať. S Palavou by to bolo bez vylievania, no aspoň podľa mňa nie je nad ten pocit, keď sa vydra vrúti do prvej vlny, prelieva to loď a ja sedím ako háčik. Predsa len na zadákovi to už nie je také intenzívne. Doplavili sme sa do Laborca a po kilometri sme vystúpili pri moste v Kochanovciach po štyroch hodinách plavby. Skvelý splav.

Ján Hudák ml.