Štiavnik

Štiavnický potok tečie dolinou z Javorníkov do Váhu. Nanešťastie však preteká dlhými dedinami Štiavnik a Hvozdnica, jeho stredný a dolný tok je na mnohých miestach mierne zregulovaný a sú na ňom vybudované nebezpečné stupne. Po podrobnej obhliadke celého toku sme vyrazili k píle. Horný tok sme vynechali kvôli zátarasám z padnutých stromov a nižšej hladine vody. Krátke zošmyknutie snehovým tobogánom a už sme fičali v riadne studenej vode obtiažnost WW I - III. Pre miestnych sme boli obrovskou atrakciou, kajaky na ich potoku zrejme ešte nevideli. Cesta ide vedľa potoka, takže nás po celý čas sledovalo niekoľko sprievodných vozidiel a z brehov mávali rodinky na nedeľnej prechádzke. To, čo z brehu vyzeralo na rýchlu ale nudnú plavbu sa zrazu javilo úplne inak. Úzke a neprehľadné koryto s rýchlou vodou, peknými vlnami a malými stupňami nás udržiavalo v strehu. Prakticky jediné mesto, ktoré sme kvôli oploteniu pozemkov pri obhliadke nevideli, nás na vode privítalo zátarasou z hustých konárov trčiacich tesne nad vodu. Ale dalo sa to prerazit... Asi najkrajšie boli prírodné stupne na začiatku dediny (z cesty ich nevidieť). Päť kilometrový úsek sme prešli približne za hodinu. Vysadali sme ešte pred stredom dediny Štiavnik, kde začínajú regulované brehy a nasleduje niekoľko stupňov.

Zázrivka

Podľa vodočtu pod mostom v Párnici bol stav 80 cm, čo bolo dostatočné. Začínali sme na hornom konci Zázrivej, kúsok pod ústím potoka od osady Grúne. V strede dediny je asi 1,5 m vysoká rozvalená hať, v ktorej sa treba trafiť medzi dva kamene. Pri konci dediny čaká na vodákov nízka lávka. Ďalej už len rýchly tok, štrkové lavice s občasnými balvanmi prelievanými vodou. V spodnej tretine toku pri rekreačnom stredisku Lučivný je umelý cca 1 ,5 m vysoký kolmý stupeň po celej šírke toku s dosť silným valcom. Asi kilometer pred Párnicou je riečka prehradená lomovým kameňom (zadržiavajú vodu pre rybníky). Vzniká tak cca 1,5 m vysoký balvanitý stupeň, ktorý sa za tohto stavu dal ísť po pravej strane. Končili sme vľavo pod cestným mostom v Párnici. Obtiažnosť cca WW I až II. Dĺžka cca 15 km.

Nitrica

Pramení v Strážovských vrchoch pod hrebeňom medzi vrchmi Homôlka (906,6 mn.m.) a Vápeč (955,5 m n. m.) v nadmorskej výške cca 820 m n. m. Splavené z Klinu (620 m n. m.) do dediny Liešťany (342 m n.m.). Začiatok splavu začína sútokom Nitrice (Belianky-miestny názov) a Jaseninu. Stav vody na limnigrame bol 105 cm v Liešťanoch pod mostom. Najniší stav splavnosti je pri 95 cm. Splavovaný úsek trvá cca 1-1,5 hod., dĺžka úseku je 9 km. Obtiažnosť toku nepresiahne WWW II. Šírka toku nepresiahne 3-8 m.Jediné miesto počas splavu, ktoré sa prenáša vľavo, je betonový most, cez ktorý sa ide do dediny Temeš. Hneť za mostom je upravený potok a robý perej WWW II+. Je tam predaj živých rýb. Celý tok je pri ceste a dá sa ukončiť kdekoľvek.Tento úsek je splavný len po topení sa snehu alebo po dažďoch. Najviac vody býva v Marci. Potok sa pravidelne čistí, no na jar môže prekvapiť padlý strom. Tento splav sa dá spojiť z ďalšou riekou Nitra. Foto na sk.fotoalbum.eu.

Papradnianka

Spodný úsek bol samý umelý skok s dosť zregulovanými brehmi. Približne 6 kilometrov nad priehradou nastal čas zhodiť kajaky z áut. Štartovali sme na spôsob Le Máns z brehu po snehu rovno do Papradnianky. Cesta po potoku ubiehala plynulo až na jeden strom, ktorý sme preniesli. Obtiažnosť nepresiahla WW I+. Asi po dvoch hodinách sme splav úspešne ukončili pri moste pred ústím potoka do priehrady. Potok nedosiahol väčšiu šírku ako 8 m. Vodomerná stanica Jasenica ukazovala hladinu 54 cm, čo je aj minimum na tento úsek Papradnianky. Foto na sk.fotoalbum.eu.

Jackie