V stredu 23. júla 2008 sme po posúdení vodných stavov na Laborci, Ondave a Ciroche usúdili, že horná Cirocha by mohla poskytnúť príjemný zážitok. V Dlhom nad Cirochou sa síce miestne prítoky trošku predvádzali aj na cestách, ale Cirocha si dôstojne tiekla vo svojom koryte nahodená do svetlohnedá. Obhliadku sme začali v Snine za benzínovou pumpou, ale v poradí piata hať od nádrže Starina nás uviedla do reality. Dalšia hať nad mostom na Sninské rybníky vyzerala veľmi podobne. Bolo nám jasné, že štyrom sninským hatiam sa vyhneme elegantným oblúkom.

V Stakčíne sa Cirocha predstavila v lepšom svetle a v krajšom šate. Vyrazili sme autom smerom k hrádzi vodnej nádrže Starina a podľa možností sme si kontrolovali stav rieky z brehu. Pri brode nad Stakčínom sme včas objavili nízku lávku.

Zastavili sme asi o pol kilometra vyššie na mieste štartu pod druhou haťou v poradí, s pomníčkom nebohému Martinovi na brehu. Pre istotu som si overil u Dušana z povodia, čomu sa ešte máme vyhnúť po Sninu a či nám letecké snímky na www.mapy.atlas.sk odhalili všetky hate. Potvrdil naše informácie a poradil, aby sme si dali pozor na balvany uprostred toku pri hospodárskom dvore v Stakčíne. Vyrazili sme asi o 17.00 hodine podľa SHMU bolo vtedy v Snine 117 cm, čo je dosť nespoľahlivý údaj, keďže Cirochu po vodočet doplňajú viaceré prítoky.

Takmer pitná voda Cirochy z nádrže Starina bola už namixovaná prítokom z Jalovej a bola zbytočne podchladená. Nad vodou sa na mnohých miestach vznášal opar ako z dobrého filmu a cestou nás z času na čas zaliala vlna voňavého teplého vzduchu.

Cirocha má v tomto úseku dobrý spád a jej šírka kolíše od 3 do 10 metrov. Balvanov zvedavých na plastovú Vydru v rieke nebolo veľa, perejí a dostatočne zaliatych stupňov bolo tak akurát takže sme si užívali a na dlhších prehľadných úsekoch som stíhal aj fotiť ako háčik. Po niektorých stupňoch a perejách sa viezlo s nami viac litrov vody než sa zmestí do plastovej dvojlitrovky, takže sme zastavili a vylievali. Miest na zastavenie bolo dosť aj keď brehy boli samozrejmé husto zarastené žihľavou, vysokou trávou a kríkmi.

Včas sme zbadali balvany, na ktoré nás upozornil Dušan, a vcelku bez problémov sme zvládli esíčko, ktoré tvoria. Nasledujúci dvojstupeň sme prešli ak keď sme kvalitne nabrali, takže pred „ vrbovým tunelom“ sme zastavili a obzreli si z brehu čo je za ním. Strom nahnutý nad dve tretiny šírky rieky, vľavo sa dá obísť ak zadák včas zaberie doľava po výjazde z „tunela“. Radšej sme preniesli a pokračovali nadšení ďalej. Rieka tečie za záhradami v Stakčíne a križujú ju ešte dve dostatočne vysoké lávky. Nízke stupne striedajú pereje a na jednej z nich bol zabodnutý nejaký kus plechu, ktorý sa nám snažil trošku prihobľovať dno kanoe. Pod mostom v Stakčíne sme zakotvili asi o 18.00.

Janko navrhoval pokračovať do Sniny, ale s Matejom sme ho presvedčili, že do Sniny splavíme inokedy. Nech si zopakujú asi štvorkilometrový úsek a ja ich skúsim snímať z brehu. Splavili o poznanie rýchlejšie, ale na dvojstupni cvákli. Tunelom prešli bez problémov, ale  po výjazde z tunela  Janko radšej dobrovoľne narýchlo opustil palubu, aby sa nemusel bozkávať s vrbou, z ktorej som ich fotil. Potom už parádne fičali až do cieľa, takže som ich na brehu ledva stíhal fotiť. Skončili sme tesne pre siedmou večer hladní a spokojní. Škoda, že takýto stav vody na Ciroche nie je možné užiť si častejšie.

Janko