Alebo vodák očami vedy*

Je to istý druh humanoidu uchyľujúceho sa do ulít rozmanitých tvarov a farieb, rozšírený takmer po celej zemeguli, pozdĺž všetkých zemepisných dĺžok a naprieč všetkých zemepisných šírok. Niekedy sa v jednej ulite môže vyskytovať aj viac jedincov. Je pomerne spoločenský a vyskytuje sa v spoločenstvách ( stáda a svorky zvané kluby, oddiely a lodenice ) s rôznym počtom jedincov, medzi ktorými vládne určitá hierarchia až anarchia. Niektoré staršie jedince, prevažne samce, však môžu viesť aj samotársky spôsob života. Voľne v prírode môžu byť nebezpečné. Aquáč sa vyskytuje hlavne v blízkosti väčších vodných plôch , tokov , morí , bazénov , plavárni a iných rezervoárov s vodou. Jeho výskyt je úzko spätý s výskytom vody. K životu potrebuje značnú vlhkosť, dostatok vlahy, minimálne však mokré kamene. V zime sa niektoré druhy aquáčov ukladajú na zimný spánok , alebo sa plavia do teplejších krajín. Niektoré zmutované druhy sa na zimu zbavujú svojích ulít a korýtok a ich pudy viažuce ich k vode ich privádzajú takto obnažených na snehové polia a zamrznuté vodné plochy. Niektoré vystúpia dokonca do vyšších nadmorských výšok, niekedy až nad pásmo kosodreviny.

Ich odveké putovanie po vodných tokoch zakorenené niekde hlboko v génoch ich potom núti spúšťať sa po snehu či preháňať sa po ľade s rôznymi prostriedkami a spôsobmi. S príchodom jari a leta, však po väčšine, ak v zime neutrpeli ujmu na zdraví pri tomto nezmyselnom a pudovom správaní, znova vyhľadajú svoje korýtka a ulity a vracajú sa do svojho prirodzeného prostredia , ktorým je VODA. V našich podmienkach sa predpokladá , že aquáče môžu byť potomkom posledného vodníka v Čechách.

Aquáče delíme podľa výskytu na:

• sladkovodné – sem patria všetky riečne, potočné, jazerné a málo sa vyskytujúce močiarne druhy
• slanovodné t.j. morské – sem zaraďujeme všetky druhy vyskytujúce sa v moriach a oceánoch
• chlorovodné – sem patria zmutované a prešlachtené druhy bez ulít a korýtok vyskytujúce sa len v bazénoch, prípadne akváriách

Do čelade aquáčovitých patrí päť hlavných druhov, ktoré súčasná veda pozná a to :

• Aquáč hladkovodný – obecný ( aquacius aquacius )
• Aquáč divoký ( aquacius wildus )
• Aquáč extrémny ( aquacius extremus )
• Aquáč šantivý ( aquacius hopsus rodeus )
• Aquáč raftový ( aquacius nafukus )

Okrem toho poznáme ďalšie mutácie a degenerované druhy aquáčov, medzi ktoré zaraďujeme napr.:

• Aquáč suťaživý ( aquacius hrhr )
• Aquáč motorový ( aquacius motorus )
• Aquáč plachtivý ( aquacius vetrus ) a Aquáč surfový ( aquacius surfus ), ktoré patria do jednej podčelade.
• Aquáč bazénový chlórový (aquacius chlorus )
• Aquáč potápavý ( aquacius bublus )

Aquáč hladkovodný obecný Vyskytuje sa hlavne v oblastiach s teplejším podnebím a to hlavne v blízkosti uzavretých vodných plôch, stojatých a pomaly tečúcich vôd. Vyznačuje sa komótnosťou a zvýšenou konzumáciou alkoholu. Je tu istý predpoklad , že sú vzdialené pribuzné s korytnačkami a bobrami. S radosťou a s obľubou vylieza na breh, kde trávi hlavne večere a noci.

Aquáč divoký Jeho výskyt je rozšírený prakticky do všetkých podnebných pásiem, ale prevažne v blízkosti rýchlejšie prúdiacich tokov . Jeho výskyt nie je zriedkavý ani pri vodopádoch a prudších perejach , kde sa združuje do menších svoriek a pod vedením najotrlejšieho jedinca sa vrhá, zo zatial nevysvetlených príčin do vĺn. Su známe a zachovalé laminátové a plastové fosílie ich srandovných ulít, ktoré niekedy v kritických situáciách a v prípade nebezpečia a nedostatku kyslíka opúšťajú a snažia sa nekoordinovanými pohybmi dostať na breh kde po strate svojich ulít a korýtok upadajú do depresií a alkoholového opojenia. Postupným prirodzeným vývojom Aquáče divoké nahradili svoje laminátové ulity polyetylénovými.

Aquáč extrémny. Jeho výskyt je zatiaľ dosť obmedzený. Vyskytuje sa v ťažkoprístupných horských pásmach , niekedy až na okraji ľadovcov.Vyznačuje sa malým pudom sebazáchovy , vysokou dávkou adrenalínu a niektoré statné jedince na základe našich výskumov majú až sedem životov. Je schopný prekonávať dlhé vzdialenosti aj po súši pri hľadaní vhodných životných podmienok a nových teritórií. Svoj revír si značkuje vačšinou úlomkami pádiel a lodí. Čoskoro sa však môže dostať na listinu ohrozených druhov.

Aquáč šantivý. Je to nový vyvojový druh, ktorý Aquáčológovia objavili iba nedávno. Je to akýsi kríženec Aquáča Divokého a Extrémneho , ktorý sa vyvinul do samostatného druhu. Vyskytuje sa hlavne v blízkosti rýchlejšie prúdiacich tokov a to hlavne na perejach, vlnách a valcoch s istými vlastnosťami. Tento druh sa vyznačuje mimoriadne malými ulitami rozmanitých a bizarných tvarov. Je mimoriadne hravý a šantivý, čo napovedá už jeho vedecké pomenovanie. Predpokladá sa príbuznosť s tuleňmi , delfínami a tučniakmi. To sú však len neoverené hypotézy a predpoklady aquáčológov čakajúce na vedecké potvrdenie.

Aquáč raftový. Jeho výskyt bol zaznamenaný tiež len nedávno. Vyskytuje sa všade tam kde vyššie uvedené tri druhy. Vytvára komunity o počte členov minimálne 4 a viac v jednom korýtku či ulite. Boli však už pozorované voľne v prírode aj vo dvojici či samotárske jedince. Je to tiež veľmi spoločenský tvor, ktorý sa vačšinou stáva strateným a bezradným mimo svojej svorky , pokiaľ neasimiluje do niektorej z vyššie uvedených druhov. Pokial sa tak nestane tak vačšinou Aquáč zaniká.

Ostatné degenerované druhy Aquáčov si mimoriadnu pozornosť našej vedy nezasluhujú. Sú to druhy a poddruhy poznačené civilizáciou , domestikáciou, prešľachtením a značným stupňom degenerácie. Pre úplnosť sa však v stručnosti zmienime aj o týchto druhoch.

Aquáč súťaživý. Je to nepodarená degenerovaná mutácia Aquáča Divokého alebo Hladkovodného. Vyznačuje sa špicatými a dlhými ulitami , ktorými ohrozuje iné druhy aquáčov a číslami - vačšinou na hrudi a chrbte - znak domestikácie človekom, ktorému sa nejako vymanil a teraz sa vyskytuje ako zdivočený druh. Väčšinou sa chaoticky točí okolo podivných úkazov na vode zvaných bránky alebo sa snaží čo najrýchlejšie dostať od nikam nikde. Je predpoklad , že tento rituál je súčasťou ich párenia.

Aquáč motorový. Tento vývojový druh dosiahol vrchol degenerácie. Nie je schopný pohybu vlastnými silami. Niektoré jedince majú pomerne nízke IQ. Ich končatiny a mnohokrát aj rozum úplne zakrpateli. _asto ohrozujú iné druhy aquáčov, prekračujú hranice ich revíru, kde spôsobujú často veľké škody. Znečisťujú a devastujú životné prostredie ostatných druhov. Hlukom rušia ostatné druhy, ktoré sú značne stresované z ich výskytu na vlastnom teritóriu.Nie sú hodné ďalšej zmienky a seriózneho výskumu.

Aquáč plachtivý a Aquáč surfový. Ich pohybové schopnosti su tiež čiastočne obmedzené - nie však natoľko ako u Aquáča motorového - preto vyhľadávajú veterné oblasti - Aquáč Plachtivý , alebo miesta s výskytom vĺn / tsunami a pod. / - Aquáč Surfový. O nich sa tiež nebudeme ďalej zmieňovať.

Aquáč bazénový chlórový. Je to civilizáciou najviac poznačený druh vyskytujúci sa iba v mestách a to hlavne v bazénoch a v blízkosti kúpalísk. Tento druh sa stal závislým na chlórovanej vode. V rámci tejto mutácie sa vyskytuje aj blízky poddruh - Aquáč vaňový. Ich typickým znakom je strata ulít podobne ako pri niektorých druhoch slimákov. Ich vzťah k tečúcej vode je úzko spätý s vodovodným kohútikom. Tieto druhy však tiež nie sú hodné ďalšej zmienky.

Použitá literatúra: Dizertačná práca zoológa Dr. Aq. Aquáča Vševodného, Bratislava 12.4.1999 Zborník Prvej medzinárodnej konferencie aquáčológov, Bratislava 30.2.2003

Poznámka autora: * Aquáčológia je pomerne mladé odvetvie vedy – súčasť zoológie, ktrého kolískou je naša malá, ale na kapacity bohatá krajina. U nás sa konala aj Prvá medzinárodná konferencia aquáčológov v Bratislave – 30.-31. február 2003, za účasti odporníkov z celého sveta

Ja / Jano Gazda