Po splavení horného Váhu sme sa presunuli cez Ružomberok a Dolný Kubín do Oravskej Poruby. Hoci náš tanec za pekné počasie okolo totemu v Ružomberku zabral a celodenný dážď na Orave s našim príchodom ustal, stavať stany v kempingu v Gäceli sa nám nechcelo. Radi sme preto využili ponuku prespať v chate pri kempe.

Ráno bolo nádherné, čakal nás slnečný deň a cca 40 km po krásnej rieke. Cestou do Dolnej Lehoty na miesto štartu sme sa dozvedeli, že pôjdeme na vlne vody pustenej z Tvrdošínskej priehrady. Práve v ten deň boly preteky vo vodnom slalome v Gäceli.

Nalodili sme sa pri autobusovej zástavke a vyplávali. Skutočne bola pustená voda z Tvrdošína (Tvrdošín - 125 cm) a plavba po krásnej rieke bola balzamom na dušu. Nádherné pohľady z rieky zatienil ešte krajší výhľad na Oravský zámok, popod ktorým sme sa plavili. Pri kochaní sa scenériou nás minula plť s výletníkmi, ktorý cvakali fotoaparátmi ako japonci pri Eifelovke.

V rieke je veľa ostrovov a niekedy je ťažké určiť, kde je hlavný tok. Pri každom ostrove rieka zrýchľuje, vytvára pereje a plavba zvyšuje človeku adrenalín v krvi. Po dobrom obede v Dolnom Kubíne sme pokračovali do Gäceľa. Po ceste sa pri nadchýňaní krásou prírody niektorý členovia výpravy príliš vykláňali z kanoe, a tak sa trochu vykúpali. Pred pristátím v Gäceli si zase niektorí chceli vyskúšať slalomovú dráhu, no tiež skončili kúpeľom. V Gäceli sa naša skupina rozdelila a piati z nás pokračovali ďalej až do Váhu. Prvých cca 10 km bolo v pohode, okolitá krajina bola nádherná a určite krajšia ako Flašíkova švajčiarska krajinka. Prehrádzka pri Istebnom bola otestovaná na všetky spôsoby. Prvé kanoe ju zdolalo s prevrátením v dolnej časti hlavne vplyvom nabratej vody, druhý kajak nabral tiež veľa vody no menej, ako bolo potrebné na prevrátenie. Tretie kanoe zdolalo prekážku prenesením vpravo, čo sa ukázalo ako najvhodnejšie riešenie.

Pod Párnicou vteká rieka do zúženého údolia a vytvára najkrajšiu časť svojho toku. Rýchle úseky striedaly ešte rýchlejšie s perejami a vrkočmi smerujúcimi presne do brala, ktoré odkláňalo prúd rieky v pravom uhle. Iba okoloidúci stojaci na ceste nad riekou si mohli vychutnať krásu a divokosť tejto plavby, my na vode sme na to nemali čas. Háčik vpredu hlásil skaly naraz na oboch stranách, takže iba súhra oboch umožnila vyhnúť sa im slalomovým spôsobom. Niekedy zostával priestor medzi skalami a kanoe iba niekoľko centimetrov a to všetko v plnej rýchlosti.

Aj tak sa dá označiť táto plavba za to najlepšie, čo sme doteraz zažili. Konečne sme u prítoku Váhu (Váh je menší ako Orava) a po krátkej plavbe po Váhu sme už uvideli náš príves.

Ján Habala