(Sústredenie drevorubačov na závodnej dovolenke)

Ako sa to všetko začalo, prebehlo a skončilo

Riečka Wel zrejme nepatrí medzi tie najznámejšie a najnavštevovanejšie rieky Poľska, aj keď „kajakrz polsky“ sa tu občas vyskytuje. Rozhodne nie je takými vyhľadávanými vodáckymi terénmi, ako napríklad Czarna Hancza, Krytynia, Brda, Wda a iné. Nás to však vôbec neodradzovalo a nebránilo nám v tom, aby sme sem zavítali. Aj keď nie vždy býva stopercentná záruka úspechu výpravy, najmä vtedy, keď ju človek zorganizuje podľa obrázku sympatickej kajakárky, či popisu neznámeho pôvodu. O to je to však expedičnejšie a dobrodružnejšie.

Pred cestou bolo treba splniť mnoho podmienok a predpokladov, aby sa aj táto výprava - za naším novým vodáckym terénom - uskutočnila.

Bolo treba zohnať vhodný počet veriacich účastníkov, ktorí na všetko naletia. Bolo treba vylosovať nový vodácky terén. A bolo treba zohnať vhodný a Európskej únie hodný dopravný prostriedok spôsobilý ťahať vyhovujúci, čiže neexistujúci, vodácky príves, ktorého volantom krúti vhodný vodič obrnený trpezlivosťou, s otupenými zmyslami a so zmyslom pre vodácky bordel. Čuduj sa svete, podarilo sa!

V predvečer odchodu naväzujeme. Činnosť, ktorá pripomína detské šantenie na preliezačke, alebo cvičené opice v zoo či cirkuse.

Ako vždy, čaká nás úmorná a únavná cesta. Choreografia a dramaturgia obsedenia na zadku, prípadne na iných častiach povrchu tela, určite nepochádza od baletného umelca. Postupne človek rezignuje, zmocňuje sa ho apatia, oddáva sa osudu. Chcelo by to asi lehátkový autobus, alebo hybernátorový autobus. O istej forme hybernácie pri cestovaní viem, ale alkohol je dnes strašne drahý a nezdravý a okrem toho má aj zhubné účinky na mládež.

Hranice! Snáď bez problémov, po rokoch... No, čo povedať! Zdá sa, že do tej Európy naozaj časom prídeme.

Po chvíľke cestovania musíme splniť ďalší dôležitý a bezpodmienečný predpoklad úspechu nášho podujatia. Musíme totiž zlomiť vlek a následne ho opraviť, či dať opraviť. Teda, niežeby sme ho lámali my. On je totiž natoľko uvedomelý, že to robí zakaždým, sám od seba, a bez napomínania. Najradšej to robí kúsok za Krakowom. Zrejme sa jedná o paranormálny jav, časopriestorovú slučku v blízkosti geovlekopatogénnej zóny, pretože táto udalosť nás tu postihuje so železnou pravidelnosťou. Zmocnilo sa ma dokonca podozrenie, či v tom nemá prsty aj mimozemská civilizácia.

V noci sem-tam spŕchne. Ako vraví klasik: „Spočiatku sa zdalo, že počasie bude na figu a nakoniec tak aj bolo.“ Teda - aspoň väčšinou. Prehánky nás často doháňajú, predháňajú a vôbec – dosť to preháňajú...

Skoro ráno sme v dedinke Dąbrówno, v našom východiskovom bode. Hľadáme miesto nalodenia a po zvolení optimálneho optima t.j. jazera Wielka Dąbrowa, so zásobami na cca 3 dni, sadáme na vodu. Po krátkej plavbe z jazera Wielka Dąbrowa, cez malý prepojovací kanálik a jazero Mała Dąbrowa, nám cestu zahatá prvá prenáška. Tu nás „konduktor prenaskowy – wypalnicky“ oberá o desať dukátikov poľských a to snáď boli aj jediné poplatky na Weli.

Často sa hodil vozík na prenášanie, ktorý sme zobrali sebou. Prenášok som sľuboval okolo sedem – osem na celý splav. Nakoniec ich bolo tiež viac. Niektoré boli tam, kde nemali byť, alebo tam, kde mali byť, zas neboli. V podstate, sranda. Riečka občas meandruje, sem–tam sa rozbehne rezkejšie, a dokonca sa objavia aj šutre.

Pokračujeme cez malé jazierko Pancerz alebo Jakubowo (podľa toho, akú máte starú mapu) a na jazere Rumian sa nad nami preženie osviežujúca dažďová prehánka, tak to zapichneme a rozkladáme tábor na nepatrnom výbežku, takmer oproti výtoku z jazera. Rýchle občerstvenie a šup do spacáku, do takmer vodorovnej hrboľatej polohy.

Ráno to vyzerá s počasím všelijako. Padli prvé povely, tábor ožil, nastalo hemženie ako v mravenisku a člnkári sa postupne vyrojili na vodu. Charakter rieky sa moc nemení. Prenášame raz mlyn a raz hať. Tiež nám to spestria dve nízke lávky. Dnes absolvujeme jazero Zarybinek. Často sa plavíme okolo pekných zákutí, bohužiaľ, nami neprebádaných. Rieka sa sem-tam rozlieva do močarín a mokradí a vytvára vodný labyrint. Kocháme sa leknami. Mať tu tak kajak... Ženieme sa dopredu a odkrajujeme kilometre. Teraz mi napadá: Prečo? A kam?

Zatáboríme na jazere Tarczy?skie, blízko chatovej osady či malej dedinky. Večer nám spestrí taká jedna poľska babka – „Čiperka ekologična“. (Ráno ponúka na predaj jahody – ekologične). Večer zhromaždí okolo seba detváky, pobehuje s nimi, akoby bola v ich veku, spieva poľské pesničky a pri tom pasie kozy, ktorých má asi sedemdesiat...

Z jazera Tarczy?skie plynule prechádzame do Jazera Grady. Po chvíľke plavby máme za sebou jazierko Zakrocz. Asi nič nové, meandre, popadané stromy, sem-tam perejka a dážď. Končíme kúsok pred Lidzbarkom.

Nasledujúci deň je v pohode, absolvujeme len dve umelé prenášky, inak samá príroda a divočina. V meste kupujeme pílku a je jasné, že nás už nič nezastaví v ďalšom napredovaní. Okrajom lízneme jazero Lidzbarskie a hneď za ním križujeme malé jazierko Markowe. Rieka pekne meandruje, sem-tam spadnutý strom – už ani neprekvapí. Nakoniec sa uchýlime na nocľah pred obcou Kurojady.

Sprievodca zvestuje „bardzo trudny odcinek“- plánovanú rezerváciu Piekiełko. Úsek bol naozaj „bardzo trudny“, ba až peklo. Piekiełko bolo vcelku nič, zato popadané stromy to spestrili. Miestami dokonca nepomohla ani pílka, tak sa veselo prenášalo. Hľadanie táboriska býva niekedy obtiažne, niekedy nie je tam, kde by malo byť, alebo je buď nepokosené, či podmočené, alebo sme už fajnoví. Večer padáme do spacákov, kúsok za obcou Trzcin.

Na ďalší deň absolvujeme poslednú prenášku, za ktorou sa rieka rozdeľuje na dve ramená. Pôvodné koryto a riečka Bałwanka. Prechádzame posledné jazero Fabryczne (alebo Tylickie – podľa starších podkladov). Drevorubačské hnutie vrcholí a na Balvanke sa seká hlava-nehlava, na každom kroku. Aby sa pri tom veľmi neprášilo, tak do toho aj zaprší. Občas sa predierame cez vrbičky - romantika... V Poľsku sa určite rozchýrilo, že sa na Weli piluje vo veľkom a Slováci razia cestu, lebo sa objavili prví odvážni „motýľkári“ – kajakári poľskí. (Motýľkár je náš terminus technikus pre poľských vodákov s typickými kajakmi z požičovní a s pádlom s nepretočenými listami. Ak nie sú zohratí, tak pohyb ich pestrých pádiel pripomína zozadu naozaj kmitanie krídel motýlích. Nasledujúci deň vstávame s utkvelou predstavou, že už konečne musíme doraziť do rieky Drwęca.. Po dvoch prenáškach a množstve pilovania sme konečne po pár kilometroch v Drwęci, v mestečku Bratian. Sútok je nenápadný, lebo ho tieni posledná prenáška – mlyn, či elektráreň; takže ju mnohí prehliadajú. Drwęca je trochu väčšia riečka a vykazuje aj aký-taký prúd, aj keď sa tiež občas kľukatí. Míňame Nowe Miasto Lubavskie, kde sa stretávame s autobusom a ideme hľadať táborisko.

Záver

Nie vždy a nie všetko, čo sa nájde na internete, je realita príjemná a pohodová. Občas ide o drsnejšiu realitu, a nie každému ulahodí jeho predstave o dovolenke, či splave. Nám však nič nebráni, aby sme vyrážali znova a znova – tam, kde sme ešte neboli, samozrejme. Poľsko je niekedy neprávom zabúdaná krajina, čo sa vodnej turistiky týka. Pritom stačí jediný pohľad na mapu Poľska, kde sa to modrie tenšími i hrubšími linkami. A to sú práve naše ciele – známe i neznáme. Stále nás baví objavovať a poznávať nové, bez ohľadu na to, ako to dopadne. Stačí, aby sme boli trochu skromní a nenároční a vždy to dobre dopadne. Samozrejme, postupne si uvedomujem, že nie je vždy najmúdrejšie nahnať tam plný autobus vodákov, najmä s rozdielnymi predstavami a očakávaniami.

Trocha štatistiky

• Rieka Well je pravým prítokom Drwęcy.
• Dĺžka rieky - 118 km - od prameňa oblasti Wzgórz Dylewskich
• Dĺžka splavného úseku - 98,5 km Dąbrowa Wielka - Drwęca
• Priemerný spád - 0,91 promile, niekoľko úsekov 4,1 promile
• Povodie - 810,1 km2
• Dĺžka na území Welskiego Parku Krajobrazowego cca 80 km.
• Preteká cez 10 jazier, 7 obcí, 3 kraje
• Prítoky: Struga Grzybińska ,Struga Żabińska, Murawka, Płośniczanka, Rynkówka, Katlewska, Wólka
• Prekážky a prenášky: Hate, mlyny, popadané stromy
• Denné etapy – priemerná dĺžka 10 až 25 km podľa počtu prenášok a popadaných stromov.
• Táborenie voľné, miestami sú však podmočené lúky, preto treba hľadať.
• Odporúčaná výbava – okrem bežnej vodáckej a táborníckej:
  • sekerka a pílka (lepšie, ak ich je viac – pri niektorých zákrokoch majú tendenciu utopiť sa)
  • vozík – „kolejda“ (alebo ako to už nazvete) – lepšie je nejaký ľahký a skladací, ale dostatočne pevný a s dobrými kolesami - aj do trávy, piesku a pod.
• Možnosť stretnutia so sprievodným vozidlom – na mostoch, jazerách – max. po 2-3 dňoch
• Odporúčané plavidlá – kratšie kanoe, alebo priestornejšie kajaky (na batožinu). Päťmetrové kanoe sa celkom neosvedčili a nafukovacie plavidlá by som asi neodporúčal tiež.

Jano