Zaparkovali sme pri moste na Tablu, natiahli na seba neoprény a nalodili sme sa do našej plastovej Vydry tesne nad mostom na sútoku Cirochy s Pčolinkou. Podľa vodočtu SHMU Cirocha mala 74 cm a teplota vody bola 7,6 ^oC.

Koryto rieky bolo celé zaliate vodou, ale dali sa rozoznať plytké miesta, na ktorých hrozilo drhnutie. Tým sme sa s prehľadom vyhli a už sme si to šinuli dolu vodou, hodiny ukazovali 15.54. Cirocha na celom toku od Sniny až po ústie do Laborca pri Humennom tečie štrkovým riečišťom. Koryto nie je veľmi hlboké, a tak sa nám núkali výhľady na okolitú krajinu pomedzi riedky prehľadný porast bez lístia. Rieka sa príjemne kľukatila a svižne tiekla, šírka koryta kolísala medzi piatimi až desiatimi metrami.

Pod most v  Belej nad Cirochou sme dorazili za dvadsať minút. Zabudli sme si vodotesný foťak doma, a tak sme skúšali fotky aspoň z mobilu. Riečka bola prevažne zvlnená na viacerých úsekoch nám voda špliechala aj do kanoe. Bez zástavky sme pokračovali do Dlhého, kam sme sa pod most dostali po hodine plavby od štartu. Očakával som zmiernenie toku, určité spomalenie a vyhladenie hladiny. Nič také s nekonalo. Cirocha za daného stavu je WW I ako vyšitá, takže začínať s ňou ako prvou riekou by určite nebolo najrozumnejšie. V Dlhom sa riečka približuje až k záhradám a na jednom úseku je lemovaná piknikovými stolmi a miestami na sedenie. Tok je čistý bez stromových zátarasov, vrbičky a jelše sú nevkusne a husto ovešané kúskami plastov a textílii. Na konci Dlhého Cirocha obteká areál drevárskej firmy a vteká do zarastenejšej časti. Dá sa očakávať, že do mesiaca lístie, žihľavy a tráva milosrdne prikryjú plastové ozdoby a vodák sa bude môcť cítiť ako v prírode.

Asi na úrovni čističky pri obci Modra nad Cirochou riečka vytvára „vnútrozemskú deltu“ s ostrovmi a viacerými ramenami. Niektoré boli splavné iné nie. Začínajú sa objavovať padnuté stromy. Jeden padnutý na hlavu si dokonca v korune, ktorá leží na vode vystavil zbierku prázdnych PET fliaš. Ešte šťastie, že nám cez kmeň dovolil preložiť kanoe a my sme mohli pokračovať ďalej. Ďalší strom sa nám podarilo komplikovane a pomaličky podliezť bez toho, aby sme museli opustiť palubu našej Osy. Plavili sme sa ďalej, nadšení charakterom toku a tým, že sa takmer úplne stratila ozdoba konárov. Ten padnutý urobil dobrú prácu. Chcelo by to ešte nejakých makačov, ktorí by ho obrali o získané fľaše a odviezli ich na spracovanie.

Po dvoch hodinách plavby sme za letiskom v Kamenici. Cirocha sa približuje k pahorku Veľká a ponuka spestrenie so strmým brehom na pravej strane. Svižne míňame areál strelnice pri Lackovciach, kde je tok zúžený a samozrejme zrýchlený. Podplávali sme lávku medzi Lackovcami a Hažínom a zakrátko sme pristali na pravom brehu pri rybníku Carpio. Prehodili sme niekoľko slov s majiteľom, ktorý kosil voňavú trávu pred svojim areálom a nezabudol nás pozvať v máji na osvieženie.

Celý asi 23 kilometrový úsek je pri 74 cm ešte pohodlne splavný. Pristali sme pár minút pred siedmou v Humennom pri Točni.

Janko