Sme leniví vynášať, a tak sa chceme doplaviť až do Strumy. Bola to najväčšia hovadina celého zájazdu! Otĺkame si lode a zadky medzi kameňmi, medzi ktorými zmizla voda! Bola totiž odvedená na políčka. Zo zúfalstva sme už raz aj vystúpili, no znova sa vraciame naspäť - otĺkať si zadky do rieky. Počas cezpoľného behu s kajakom nám nechápajúci domáci poľnohospodári vyzradili, že sa rieka ešte nezaplnila a že jarná voda ešte neprišla – ostatne, to sme si všimli aj my. Auto na brehu sa nám zdá spasením a vykúpením z toho utrpenia. Celý dojem z rieky sme si týmto záverom pokazili.

Večer kempujeme zase pri báni v stane. Žiaľ z prasknutej lode nenapraví ani báňa, ani konzumácia alkoholu s Bulharom, Bulharmi a Nemkou Kristin, ktorá sa vcelku odviazala a vyzradila, že ešte ostane v Bulharsku, kúpi si somára a bude robiť treking v Rodopoch. Darmo ju Bulhar odhováral. Ženská je ženská. Každá by chcela mať nejakého somára. Bodaj by nie táto. Popili sme dosť veľké množstvo aj druhov alkoholu. Aj bača sa opať prejavil a doniesol pollitra domácej rakije. Dobrý chlap! Predtým Bulhar stihol pokračovať v kontakte s albánskym vodičom a vytiahnuť z neho nejaké informácie o divokej vode a seakajakovaní v Albánsku. Vyzerá to zaujímavo a dobrodružne, hlavne drsná, tvrdá a krásna voda, domorodci ozbrojení samopalmi /jeden požičali/, necesty a pod. Žeby o rok???

Posledný deň nám ostáva už len posledná možnosť v tejto oblasti vzhľadom na vodné stavy – Struma a jej Kresnenský prielom, či kaňon – časť, ktorú zakrýval tunel počas našich predošlých ciest okolo. Dávame si len takú zhustenú časť medzi dvomi tunelmi. Bulhari tvrdia, že toľko plastových lodí ešte na tejto vode nebolo. Hotové internacionale wildwasser woche – 3 ks Bulharov bez nášho, 2 ks Nemcov, 8 ks Talianov, 5 ks Slovákov, z toho jeden Maďar. Väčšina „neslovákov“ má creekovky. Je pomerne veľká voda a rieka nemá výnimočne charakter Bystrice, ale je to riadna vodnatá, teda mierne rozvodnená rieka. Obtiažnosť sa udáva od WW 2 do 4, v prielome možno 5. Obetaví Taliani sa ponúkli zavariť nahrubo dve diery zo štyroch v mojej lodi, tak sadám tiež na vodu. Nie je to síce pekné, ale na chvíľu to poslúži. Kľudnejšie úseky na vode sú prestriedané krátkymi peknými vlnkovatými perejkami. Prielom predstavuje cca 300 metrovú perej s významným spádom, kameňmi a pri tomto stave vody aj s veľkými vlnami a valcami, ktorým kraľuje posledný cez dve tretiny rieky. Dá sa to, ibaže pri nájazde sa človek nesmie cvaknúť, alebo urobiť chybu.

Koniec. Sušíme a balíme. Zajtra plánujeme len krátke KPČ – kultúrno poznávacia činnosť a odchod domov. Dnes navštevujeme ešte Melnik, malé mesto pri gréckych hraniciach ukryté v pieskovcovom údolí, s typickou bulharskou architektúrou. Kupujeme víno – veľa vína. Nocujeme opäť na známom táborisku na sútoku Ilijnej a Rilskej reky.

Ráno v rámci KPČ navštevujeme hrob Ivana Rilského a kláštor Rilský manastyr. Míňame posledné zmetky nákupmi a ťaháme domov. Skúšame to cez Rumunsko, kompou. Nech si aj Barborka ( naše auto) niečo splaví.

Napodiv rumunskú hranicu prechádzame bez problémov, len to trochu trvá. Nuž, čo dodať? Rumunsko - druhý blbý nápad zájazdu. ... a nebolo to ani lacnejšie, a rýchlejšie už vonkoncom nie. S ohromnou radosťou prekračujeme posledné hranice v Komárne. Všade dobre, doma naj.

Jano Gazda