Ak by ste splavovali riečku Drweca v Polsku, nežeňte sa bezhlavo dolu prúdom. Určite nezabudnite z nej urobiť malú odbočku a na pár dní navštíviť Brodnické pojazerie. Potom mi iste dáte za pravdu, že sa to oplatilo.

Na riečnom kilometri 100, kúsok pred železničným mostom, ústi do Drweci nenápadná riečka Skarlanka. Má dĺžku okolo 37 km. Prúd nemá silný, tak nie je problém proti nej vypádlovať. Práve ona je vstupnou a výstupnou bránou (pre vodáka plaviaceho sa po Drweci) do prekrásneho Brodnického pojazeria.

Po cca 500 m prichádzame k malému stavidlu, ktoré buď prenesieme, alebo keď je otvorené tak lode cezeň vytiahneme spolu aj s batožinou či posádkou proti prúdu a po pár ďalších metroch sme na prvom jazere – jazere Bachotek. Hneď sa nám núka viacero možností na zatáborenie, nachádza sa tu totiž niekoľko kempov. Oplatí sa tu (alebo o jazero vyššie) zatáboriť na pár dní a potom vyrážať už len na ľahko s prázdnou loďou na výlety a prieskum okolia.

1. Ak sa vydáme doľava (pri pohľade protiprúdne), vyberieme si kratšiu variantu, očakávajú nás dve jazerá a to Zbiczno a Ciche prepojené kanálikom. Zvlášť pekným je úzky kanálik pred jazerom Ciche s bielymi leknami. Prekrásne je aj samotné jazero Ciche, hodné svojho mena, s vodou akoby sfarbenou do zelena a s malým ostrovčekom na jeho konci. Z jazera Strażym do jazera Ciche je to cca 8 km a cesta tam aj späť je príjemným a nenáročným výletom.
2. Ak sa vydáme doprava (pri pohľade protiprúdne), čaká nás o niečo dlhší výlet s niekoľkými možnými malými odbočkami do priľahlých jazier. Tu musíme počítať hneď na začiatku s jednou prenáškou. Zrejme sa však tu myslelo trochu na vodáka, lebo je tu prispôsobené na pristávanie mólo s šikmou rampou do vody, dláždená cestička a na druhej strane zase mólo s šikmou rampou do vody. Keďže ideme naľahko, tak to nie je žiadna prekážka a ani zdržanie. Ak to chceme preskúmať podrobne, tak si urobíme malú odbočku do jazierka Strzemiuszczek a po návrate z neho pokračujeme protiprúdne po Skarlanke cez jazera Kurzyny, Robotno, Dębno, Partęczyny Wielke. Z jazera Partęczyny Wielke máme možnosť zájsť do asi troch ďalších jazier samostatnými vetvami. Prešli sme si Partęczyny Male a za cenu ďalšej prenášky, ktorá sa však vyplatila sme skúsili nahliadnuť aj do jazera Łąkorz. Čo sme nestihli a kam sme sa nedostali bolo Jazero Skarliskie a jazero Głowinskie. Určite však aj tieto by stáli za nahliadnutie či podrobnejší prieskum.

V týchto končinách si duše romantické a milovníci prírody prídu na svoje zaručene. Stačí zobrať loď, odpádlovať kúsok preč, nechať za sebou ruch tábora, zastať niekde v rákosí, či pod porastom na brehu, byť chvíľku ticho a pozorovať okolie.

Robert Fulghum vo svojej knižke: „Už hořela, když sem si do ní lehal“ napísal: „...Keď sa plavíte po rieke, zájdite občas ku brehu a ticho seďte, pozorujte rieku a premýšľajte o tom, kde ste boli a kam idete a prečo a ako....“

Pokiaľ sa človek chce oddať takémuto hĺbaniu vo svojej duši, tak tu sa to dá zaručene!

Nie je raritou vidieť srnky plávajúce cez niektorý kanálik na opačný breh, miznúť v kroví líšku, alebo sklamanú lasičku, ktorej zdrhli do vody malé kačice. Vyskytuje sa tu nepreberné množstvo vodného vtáctva, od bežných kačíc, husí, labutí, rybáriky až po zriedkavejšie druhy. Na samotnej Drweci sme mali šťastie vidieť žeriava – jeřába.

Je málo pravdepodobné, že by niekto zavítal do týchto končín len vyslovene s úmyslom navštíviť Brodnické pojazerie. Skôr sa táto návšteva spája so splavom riek Drweca, či Wel. Možno to šikovne zaradiť aj v rámci odpočinkových dní na Drweci, keď tí unavenejší odpočívajú a tí aktívnejší snoria po okolí s loďou.

Jano

Podklady

Internet

Sprievodcovia, kilometráže a mapy