Ráno 19. júna 2021 sme autom prišli k brehu Dunaja za dedinou Sap na JV od Gabčíkova a skryli starý bicykel Favorit do húštiny 2. kategórie (1. kategória bola príliš hustá pre barany Favorita). Autom potom zamierime smer Bratislava-Čunovo, v Gabčíkove odbočujeme na most gabčíkovského stupňa vodného diela a pokračujeme popri plavebnom kanáli. Kvalitná priama asfaltka vedie mimo dedín pod hrádzou vodného diela (kanál je nad úrovňou terénu, hrádza je teda len kopcom po našej pravej strane).

Asi 200 m pred ostrou zákrutou pri múzeu moderného umenia Danubiana odbočujeme doľava na lesnú cestu, ktorá nás po dvesto metroch privedie k rieke. Parkujeme auto, fúkame Pálavu a na vodu sadáme presne oproti vyústeniu divokej vody areálu Čunovo.

Až po obrovskú sypanú kamennú hať, ktorá je asi 9 km od štartu, je dobré príliš sa nevzďaľovať od ľavého brehu, pretože tento úsek využívajú motorčlnisti. Bližšie než 50 m k brehu však tiež nie, lebo ten zas okupujú nahadzovači s podberákmi.

Prúd je sprvu slabý a postupne sa stráca až na olej pred spomenutou hrádzou. Splavovať ju neodporúčam ‒ je to balvanitý úsek s dĺžkou asi 60 m a prevýšením snáď 6m, plný naplavených celých stromov a ich častí. Pohodlne prenášať je možné vľavo po betónovej a lesnej ceste, pokiaľ ste ale nad hrádzou viac vpravo, prenesiete aj po brehu riečneho ostrova medzi starým korytom a náhonom pre hať Dunakiliti.

Ďalšia plavba pod hrádzou už je ozajstný Dunaj. Prúd striedavo zrýchľuje a spomaľuje v rozmedzí 3-8 km/hod. Najbližších 20 km je vidno len les a vodu - ako keby sme sa viezli na širokom pohyblivom páse. Civilizácia žiadna, od najbližších dedín na slovenskej aj maďarskej strane nás delí spleť ramien. Brehy sú zarastené bujnou vegetáciou. Ak predsa zbadáte miesto na piknik, neváhajte, ďalšie už nebude.

Budova na pravom brehu s nápisom Dunaremete a betónovou cestou vychádzajúcou z vody je prístav pre kompu Dunaremete - Gabčíkovo. Zhruba o 6 km nižšie po prúde vychádza na ľavom brehu z vody rovnaká betónka v prístave Gabčíkovo.

Priamo v prístave je kaviareň Café Kompa. My sa ale plavíme tesne vedľa ľavého brehu ešte 250 m a kotvíme pri trávnato-zemitom prudšom brehu, jedinom prístupnom mieste medzi hustými stromami. Šplháme hore na breh do Hullám csárdy. Je to retro hostinec. Koronáč sa postaral, že varí a stoluje sa na dvore. Luxus nečakajte, ale pohodu s výhľadom na Dunaj a s výbornou rybacou polievkou Halászlé určite nájdete.

Pokračujeme v splave, keď tu nás vodný vír zrazu stočí špicou lode doľava a mierne nakloní ‒ radšej poriadne zaberieme a vír sa zľava skryje pod zadok kanoe. Už sme na Dunaji zažili toho hodne, ale tento vír bol zatiaľ najväčší. Až doma na Google Maps zisťujeme, že víry tu vznikajú vďaka 50 m dlhým sypaným hrádzam, kolmým na breh rieky.

Na poslednej veľkej zákrute Dunaja pred sútokom s vodou od gabčíkovského vodného diela nás čaká najkrajší prírodný zážitok ‒ pri úzkej, 100 m dlhej pláži na slovenskej strane, kde les a chamradina nesiahajú až k samej vode, sa kocháme krásnym jeleňom pijúcim z rieky.

Asi kilometer pred sútokom Dunaj spomalil. Vpravo, až do dvoch pätín šírky sútoku vidíme prevaľovať sa spenené vlnky. Plavíme sa tesne pri ľavom brehu na hrot sútoku, tu sa chytáme kameňa na brehu a dávame prednosť nákladnej lodi plaviacej sa dolu prúdom od plavebnej komory Gabčíkova. Po odznení vĺn kontrolujeme, či v diaľke nevidno ďalšiu loď, ktorá by nás ohrozila, nakoľko pretraverzovať na druhý breh 300 m širokého Dunaja trvá v prúde rýchlom cca 10 km/h niekoľko minút. O chvíľu už ale pristávame poniže dediny Sap.

Vraciam sa na bicykli na štart pre auto, späť do Sapu pre manželku a vyrážame domov. Máme za sebou 41 km rieky - vrátane občerstvení celkom 9 hodín zážitkov. Prietok Devín 2251 m³/s a 305 cm, čiže fajn stredná voda. Kvôli čunovskej hrádzi, ktorá reguluje prietok do starého koryta, sú ale tieto údaje len orientačné.

Robert