Tento rok sme sa rozhodli po viacerých splavoch Hrona a dolného Váhu splaviť hornú časť Váhu, rieku Oravu a stredný Váh okolo Strečna.

Bez dlhých príprav Kóska, Klukino, Miso, Hraško, Penco a ja spolu s našimi dvoma tínedžermi sme vyrazili v  sobotu 2.8.08. Krátka zastávka v Ružomberku a malý tanec za dobré počasie okolo pravého indiánskeho totemu od kanadských indiánov pred vrátnicou SCP urobili svoje.

Na vodu sme sa pustili v Kráľovej Lehote pri prechode cez koľaje. Voda bola ideálna, stav Liptovský Hrádok 100 cm. Najskôr sme mysleli, že to bude príliš ľahké. No hneď za prvou zákrutou sme pochopili, že horný Váh s týmto stavom vody na našich laminátkach je pravý adrenalín. Zákruta striedala zákrutu a prúdnica plietla krásny vrkoč, na ktorom sa bolo ťažké udržať. Krátke úseky s rýchlym tokom bez výrazného vrkoča a perejí sme nazývali olej. Prvý krát sme zastavili v Liptovskom Hrádku, kde sme z obavy o naše lode radšej prenášali. No pri nasadaní nám prudký prúd robil aj tak problémy.

O kus ďalej chvíľková nepozornosť znamenala pristátie na paneli uprostred rieky. Pod Liptovským Hrádkom sme objavili krásnu jaskyňu so vznikajúcimi kvapľami.

Na zopár úsekoch sme sa mohli pozrieť aj na krásne okolie, no naozaj iba na zopár. Väčšinu plavby sme museli dávať veľký pozor na rieku. Tá zatiaľ naberala na sile, jej tok bol rýchlejší a rýchlejší, vlny väčšie a adrenalín nám stúpal v krvi. Najkrajšie úseky sme nedokázali nafotiť, museli sme sa venovať pádlovaniu a kormidlovaniu. To, že sme dorazili do Uhorskej Vsi k MVE bez úrazu a straty lode, alebo vecí, je skôr zázrak.

Keď sa nám prestali triasť kolená a lode sme uložili na nosič, celú akciu komentoval Klukino s tým, že keď v ďalších dňoch už nič nové nezažijeme, aj tak toto už stálo za to. Potom sme si všimli plagát s reklamou na Adrenalín Park a na to Penco poznamenal: „Keby som to videl pred tým, tak by som asi nešiel.“

Bol to úžasný zážitok, pre nás v laminátových kanoích tež prvosplav. Ujeli sme 13 km a obťažnosť bola WW I.

Ján Habala