Chémiu ako predmet som vždy považoval za šarlatánstvo, čiernu mágiu a priznávam, že som si z nej veľa do života neodniesol. Z tohto predmetu som si zapamätal len akési vzorčeky či koncovky: ný, natý, vodnatý atď. Jediné, čo ma však bavilo, boli chemické reakcie a pokusy. Dodnes si pamätám nasledovné vzorčeky:
Reklama
K2 + H2O + NaCl = seakajaking
Zhruba rovnaký výsledok má aj reakcia:
X x K1 + H2O + NaCl, kde X je celé kladné číslo od 1 do nekonečna
Praktický pokus pre overenie a dokázanie tohto vzorca sme vykonali na sklonku tohto leta. Zavítali sme na ostrov krásy, ako sa právom hovorí Korzike.
Najčastejším dôvodom návštev ostrova pre ľudí aktívnych je pešia turistika, cyklistika, divoká voda, jachting, či potápanie. Tým menej aktívnym návštevníkom stačí vyvaľovať sa na plážach. Menej častým dôvodom návštev našincov však býva seakayaking = morjakovanie (skratka slova morské kajakovanie). Aby sme to však uviedli na pravú mieru, ide skôr o pobrežnú či príbrežnú plavbu (o tom je vlastne asi aj gro morjakovania). Každopádne to má väčší zmysel, než pádlovať po rozľahlých vodných plochách, kde človek vidí len vodu a nič, len samú vodu.
Pravdupovediac pri plánovaní tejto výpravy sme nenašli príliš veľa informácií o tomto cieli pre morských kajakárov.
V médiách sa objavil článok z českých končín, kde skupina kajakárov pádlovala z pevniny na Korziku a potom trajektom nazad.
Podarilo sa nám nájsť kontakty na požičovne na pobreží, ale na naše maily nereagovali. Museli sme teda hľadať ďalej.
Našli sme stránku talianskych seakajakárov, ktorí v roku 2004 obopádlovali ostrov kol-dokola. Títo chlapíci boli o niečo komunikatívnejší a poskytli nám pár tipov a rád.
Z minulosti mám, našťastie, pozbierané a archivované trocha informácií z rôznych kútov sveta a na stránkach jedného holandského seakajakára som našiel krátky článoček s pár dobrými tipmi.
Čo sa týka dopravy, počasia, ubytovania a všeobecných informácií o ostrove o ne núdza nebola, či už v podobe sprievodcov, máp, alebo publikácií v tlači, či na internete.
Pripravení a nachystaní, po takejto predpríprave, môžeme vyraziť na vodu. Pre plavbu sme zvolili dvojkajak (Excursion), nie celkom morský, trochu pomalší, ale o to stabilnejší, čo sme neskôr celkom ocenili.
Po vylodení v Bastii sa rýchlo prevážame na západné pobrežie, ktoré je naším cieľom, do blízkosti Saint Florent, kde sa ubytovávame v kempe pri mori. Plavbu plánujeme zahájiť odtiaľto s vedomím, že prichádzame o Cap Corse. Času však máme málo. Na oboplávanie celého ostrova niet ani pomyslenia, aj keď výzva je to pekná, tak sa snažíme vyberať si z Korziky len lahôdky.
Zo Saint Florent sa vydávame smerom na juh.
Plavbu si možno rozvrhnúť ľubovolne, kto na čo a na koľko sa cíti, a podľa vrtochov počasia, hlavne vetra. Dá sa ísť aj na ťažko – expedične, ale aj naľahko – dopĺňať miestami zásoby. Etapy si môžeme voliť podľa toho, či chceme nabehať kilometre, alebo sa skôr len kochať, kúpať sa pri tom, potápať.... Môžeme sa prevážať z miesta na miesto a vychutnávať takto len „čerešničky na torte“. Môžeme aj poctivo odpádlovať aj tie nudnejšie, či menej zaujímavé úseky, odmenou sú nám potom tie krajšie. Jednotlivé zátoky a zálivy môžeme rezať alebo kopírovať popri brehu, podľa toho, ako fúka, či a ako to myslíme s časom a s kilometrami.
Spočiatku sme ich neuvážene rezali, priznávam, ale čoskoro sme na svoj omyl prišli a začali sme viac kopírovať brehy, a teda i viac sme toho videli.
Jano