V prvý júlový víkend 2008 organizovalo Občianske združenie Návraty z Michaloviec už 13. ročník Splavu zemplínskych riek. Tohto roku sme štartovali v piatok o deviatej hodine od straňanského mosta cez rieku Laborec v centre Michaloviec. Na upresnenie dodávam, že minulý rok sme štartovali vo Vranove nad Topľou a pred dvomi rokmi na slovensko-ukrajinskej hranici v Pinkovciach na rieke Uh.

Na štarte sa zišlo asi 30 plavidiel, medzi ktorými prevládali najmä dvojmiestne kanoe, laminátové aj nafukovacie a nejaké kajaky. Podobne, ako po minulé roky, nechýbala aj jedna kultová pramica. Kým sme boli na súši, boli sme aj celkom suchí, po nasadnutí na plavidla začalo drobnučko a najmä vytrvalo pršať. Hromadný štart ako zvyčajne nevyšiel. Posádky naložili stany, spacaky a inú bagáž na sprievodné vozidlo a postupne štartovali, ako sa kto cítil. Plavba cez Michalovce prebiehala bez problémov až k sobraneckému mostu v časti Meďov. Krátka perej vyberala nováčikovskú daň, ale bola naozaj ústretová, cvakla sa len jedna vydra.

Laborec od Michaloviec tečie na juh v hlbokom koryte východoslovenskou nížinou, brehy sú porastené vrbami, jelšami a rôznymi trávami a žihľavou. Až po sútok s Uhom pod obcou Stretávka rieka jemne meandruje, plynulo tečie popri poliach a dotýka sa obci Lastomír a Sliepkovce. Pred obcou Lastomír nás čakal poškodený kamenný stupeň, ktorý časť účastníkov preniesla a ostatní v singli, niektorí s menšími problémami, splavili.

Na nasledujúcom úseku sme míňali aj niekoľko padnutých stromov, ale len na jednom mieste sme museli lode prekladať cez padnuté kmene a zachytený odpad. Ďalšie oživenie priniesol maličký pohodlne prejazdný stupeň pred palínskym mostom a tradične ovlažovanie hrdiel pod mostom. Až po sútok s Uhom sme sa plavili pokojným tempom, predbehli sme pár lodí z našej skupiny, ktoré sa nechali unášať slabým prúdom. Potom sa vyčasilo a kým sme došli ku klapkovej hati pri Ižkovciach okolo piatej popoludní, zasvietilo na nás slnko, takže sme sa mohli presušiť.

Na večeru nás usporiadatelia nakrmili skvelým guľášom, ktorý sme zalievali nápojmi podľa chuti a potreby. V rámci večerného programu nám majstri speváci zemplínski zaspievali ľudovky a my podkutejší sme sa k nim ochotne pridali.

Na druhý deň asi po kilometri plavby pod zatiahnutou oblohou sa zjavila oceľová dúha nad riekou.

V minulosti  bol tok východoslovenských riek dosť upravený. Najviac to odniesla Ondava, ktorú dali do laty, ale Laborec a Latorica sa predsa len trošku vlnia pri svojom putovaní na juh. Za Ižkovcami rieka tečie v hlbokom a širokom koryte, brehy sú vysoké, hlinité a miest na pristátie je poriedko. Účastníci splavu sa tradične rozdelia na rýchlych, ktorí si chcú zapadlovať a čím skôr postaviť stany v cieli etapy, a pohodárov, ktorým ide o čo najdlhší pobyt na vode.

Asi kilometer pred sútokom Laborca s Latoricou za ľavotočivou zákrutou sme ako zvyčajne zastavili na pieskovej pláži a okúpali sa. Zároveň sa tu niečo pojedlo, popilo. Potom už nasleduje ústie širšieho Laborca do užšej Latorice a po niekoľkých kilometroch druhá piesková pláž na pravej strane.

Do najbližšej obce Oborín je odtiaľ ešte dosť ďaleko, takže sme sa urobili krátku prestávku na piesku. Ďalej nasleduje akoby monotónny úsek rieky s občasnou zákrutou raz vľavo raz vpravo. Asi o druhej popoludní sme pristali na pieskovej pláži pri obci Rad. Piesok tam už nebol taký čistý ako na predošlých plážach. Z pláže je pekný výhľad na kláštor obci Brehov, na severozápade.

Po výdatnej prestávke sme nasadli na posledné asi tri kilometre po Latorici, aby sme po jej sútoku s Ondavou pokračovali už po Bodrogu do cieľa druhej etapy. Dážď sa už niekde pozabudol, takže po dvoch kilometroch plavby sme boli raz dva na pláži pri obci Zemplín. Tešili sme sa na tradične zemplínske holúbky (ryžou a mletým mäsom plnené kapustné listy, zaliate pikantnou rajčinovou omáčkou). Ohromná pochúťka, ktorú účastníkom splavu v tejto starobylej obci tradične ponúka pani starostka obce.

Spomínané tradične pohostenie nás počkalo v kultúrnom dome, ktorý je hneď vedľa pôvodného Župného domu niekdajšej Zemplínskej župy. Ten sme si po skvelej večeri, vylepšovanej dobrým vínom pozreli. Budovu obec postupne rekonštruuje a  už teraz je tam zriadené malé múzeum.

V nedeľu sme mali pred sebou už len symbolických 6 kilometrov do ústia somotorského kanála do Bodrogu zľava, dobrý kilometer pred mostom medzi Stredou nad Bodrogom a obcou Viničky. Našťastie, všetko to už s vysmiatym Oskarom na scéne. Cestou sme míňali na pravom brehu obec Ladmovce, pri ktorej je nákladný prístav so zakotveným člnom a remorkérom. V cieli splavu pri prečerpávacej stanici na spomínanom kanáli nás už čakalo štandardne vydarené občerstvenie od starostov obcí Viničky a Klin nad Bodrogom. A ako zvyčajne, ultra pohodoví účastníci ukončili splav o nejakú tu hodinu neskôr.

Jano Hudák