V piatok 10. 3. 2006 sa jar pokúsila zasadiť zdrvujúci úder zime, až z toho tiekla nie krv, ale voda. A bolo jej dosť. V sobotu sa síce zima znova pokúsila prejsť do protiofenzívy, čo sa jej aj k večeru podarilo. Dovtedy sme však stihli využiť nerozhodnú situáciu a tečúcu vodu. Rada starších v piatok zasadla a vyberala vhodný tok. A bolo veru z čoho vyberať. Ponúkal sa Bojovský potok, Zahořanský, Mastník, Brzina a mnoho ďalších bližšie či ďalej položených potokov. Los padol nakoniec na Mastník a Brzinu.

Na Mastníku sme prekonali vzdialenosť a spád iba z Radíča do Kasáren. Sem tam sa to cestou zhúplo, zavlnilo, špliechlo. Také príjemné zvezenie do obtiažnosti WW I. Na brehu bolo vidno úbytok vody z predošlého dňa - snáď aj 20 cm. Je to zrejme mohutný a drsný tok, keď sa rozbesní a rozvodní, lebo v korune stromu či na posede sme videli pozostatky kanoistického pádla vo výške asi troch metrov nad terajšou hladinou. Pozostatky kanoistu vidno nebolo, zrejme ho rozožral zub času, dravá zver či supy. Po vylodení v Kasárnach šoféri urobili potrebné presuny vozidiel a presunuli sme sa do povodia Brziny. Neviem či nebolo moc brzy na Brzinu, lebo miestami pár cm pod hladinou sa schovával zákerný ľad – pomsta zimy. Brzina má dokonca aj pár prítokov, z ktorých sme jeden čiastočne skúsili splaviť s nadšením a naivným domnením, že ho možno aj prvosplavujeme. Neviem ako sa volal a kde bol, lebo neviem ani kde sme boli na Brzine (asi u Vletice). Boli tam také dva betónové mosty s modrým železným zábradlím. Tak tam sme začínali.

Prítok (Počepický potok alebo aj Svrchnice) však bol už zmapovaný, lebo mal pridelený vodočet. Obtiažnosť odhadujem na WW dri. Trochu sme sa pri splavnení koryta nadreli, pri zdolávaní drevených, hlinených a kamenných zátarasov, kým sme sa nedodreli do Brziny. Plavba po Brzine je veľmi pestrá a zaujímavá. To by ste neverili, kto všetko a na čom všetkom dnes splavuje. Dokonca aj taký renomovaný výrobca ako je Suzuki sa pokúša preraziť na vodáckom trhu novým ródeovým špeciálom.

V rieke môžete totiž stretnúť zúfalo bojujúci - offroad, ktorý skúšal robiť rôzne figúry otočky a náklony. Náklony tie mu šli obzvlášť dobre. Že by nový playspot na Brzine? Valec to musel byť teda silný. Navzdory veľkosti tejto ródeovky nepúšťal a tak sa tam milé Suzuki vrtelo, kým poň neprišli vyprošťováci.

My sme ho však hravo predbehli na našich onriver kajakoch. Načo tam vôbec lezie? Musela to byť parta drsňákov, lebo dokonca ani neoprény, ani vesty a ani prilby nemali. Toľký hazard a koľko hluku a smradu pri tom narobia.

Brzina je pestrejší potok ako Mastník, je tu viac stupňov nemyslím tých celsiových (tých bolo menej), ale výškových, či už prírodných alebo umelých. Sem tam sa vyskytne padnutý strom, či lávka. Našťastie sa všetko dá ako tak podplávať či podtlačiť. Trochu nepríjemným bol miestami súvislý a dostatočne pevný a hrubý ľadový pancier, o ktorý sme často drncali, drhli, ba občas sme sa aj zadrhli. Predpokladám, že v miestach so silnejším prúdom by bolo asi málo príjemné dostať sa s loďou niekde pod kry. Chvalabohu toto nebezpečenstvo priamo nikomu nehrozilo. Oproti plavbe po Mastníku sa aj citeľne ochladilo, trochu pofukovalo a temné chmáry v diaľke neveštili nič dobrého. Práve k nim sme sa blížili, či ony k nám. Našťastie sme sa doplavili do konca do miestečka s pomenovaním Zrůbek, čo je pri ústí do priehrady. Ďalej pre ľadovú bariéru už ani nešlo. Čakal nás ešte pomerne dlhý a strmý výstup k vozidlu, keď začalo snežiť.

Musím podotknúť, že sa zima prejavila náhle, nečakane a zákerne ako je jej to už vlastné, hlavne voči cestárom. Znenazdajky na nás zaútočila najprv krúpami a potom nádielkou snehových vločiek. Najprv sa nás to dotklo a skormútilo nás, lebo nám zmarilo prípadné člnkovanie na nasledujúci deň. Keďže sme boli po vode a teda čiastočne ukojený, povedali sme si: „Vieš čo nám môžeš!“ ...aspoň na teraz. Vlastne nakoniec sme ešte aj radi, pretože to, čo nakydala na zem, je vlastne mrazený polotovar na poriadny potok.

Jano