Po prvom extrémne náročnom dni sme sa zobudili do slnečného rána a kemp sa pomaly začal plniť novými ľudmi, ktorí mali naplánovaný štart z Nemeckej smerom nadol. Po rýchlych raňajkách a zbalení stanov sme cca o pol 10 vyrazili na vodu. Rieka tiekla svižným tempom a my sme si užívali vyšší stav vody. Stredný úsek Hrona je charakteristický jednoduchou a nenáročnou plavou, preto sme neboli prekvapení, keď okolo 10 bola rieka plná raftov a nafukovacích kánoí.

Prvá krátka zastávka nasleduje pri notoricky známom kameni v rieke nazývanom aj “Magneťák”, ktorý priťahuje lode nebohých vodákov pod svoj breh. V tomto mieste rieka preverí kormidelníka, keďže je potrebné loď viesť po rozhraní prúdu a protiprúdu. Hovorí sa, že Hron ma na tomto miesto veľkú hĺbku, takže zoznámenie sa s dnom rieky by nebol príjemný zážitok.

Ďalej nás čaká pokojná plavba, kde občas prekvapí perejka alebo silnejší prúd, až prichádzame k hati pod Slovenskou Ľupčou. Vyšší stav vody spôsobil, že hať bola splavna aj po pravej strane (kde pre menšie vlny smerovali všetky rafty s deťmi), ale aj stredom cez najväčšie pereje, čo však našej nafukovačke nenarobilo žiaden problém.

Asi po piatich kilometroch plavby začína vzdutie Šalkovskej hate a rieka úplne spomalí, až ma človek pocit, že niekedy úplne stojí. Výstupné miesto je pri cestnom moste pred krčmou na pravom brehu, alebo tesne pred priehradou taktiež na pravej strane. Odtiaľ sa dajú lode pohodlne preniesť až pod hať, kde sme si spravili krátku prestávku a schladili sa vo vode.

Po občerstvení pokračujeme smerom na Banskú Bystricu, kde nás tesne pred mestom čaká zjazdný stupeň, a ďalej rieka kľudne pokračuje mestom skrotená vysokými betonovými brehmi. Tesne pred koncom z mesta sa nachádza úsek s vlnkami, ktorý aspoň trošku oživil inak pokojnú plavbu mestom. Cieľ nášho dňa je kemp Geronimo pri obci Vlkanová, kde sa nachádza jedna z najkrajších perejí na Hrone. Pri tomto stave vody plavba netrvá dlho a my kotvíme v kempe okolo 6 večer. Ešte pred koncom dňa si stihneme prejsť a obzrieť pereje, ktoré nás čakajú na druhý deň. Vyšší stav vody spôsobil (125 cm v Banskej Bystrici), že voda silno hučí, vytvára valce a veľké vlny a my sa rozhoduje po prvom zjazde úsek splaviť ešte raz, a preto vynášame loď naspäť na začiatok kempu. V prípade cvaknutia sa v perejách posádka nemusí mať strach, pretože tento úsek končí tíšinou , kde je možné v pohode pozbierať lode aj materiál.

Ďalej sa Hron se rozširuje a skľudnuje svoj tok, sem tam nás ešte prekvapí perejkou, kameňom v koryte, alebo stromom v rieke. Plavba je až do Zvolena pohodová a my končime pred mostom pri parkovisku nákupného centra na pravej strane, kde je možné pohodlne zastať a zbaliť loď. Celkovo by som zhodnotil úsek hornej časti Hrona ako jeden z najlepších vodáckych zážitkov, aj keď niekedy pripomínal boj. Vyšší stav vody spôsobil, že aj veľmi dobre známy stredný úsek bol svižný a priniesol perejky a rýchlu vodu bez nutnosti prenášania a tým pádom nám pripravil super viacdňový výlet.

Matej Mikluš