Myšlienka na viacdňový splav Dunajca ma lákala už nejaký ten čas, no zorganizovať túto akciu sa mi bohužiaľ nikdy nepodarilo. Tento rok som si však dal záväzok, že to dotiahnem do konca a naplánoval trojdňový splav Dunajca. Snažil som sa nájsť nejaké staršie články alebo zápisky vodákov, ktoré by mi pomohli naplánovať zastávky a trošku poodhalili rieku, materiálu bolo ale strašne málo. Vo všeobecnosti sa ľudia zhodli, že Dunajec je rýchla, ale pohodová horská rieka s kľudným korytom, kde raz za čas človek natrafí na perejnatý úsek. Toto však po posledných povodniach neplatí.

Deň prvý: Lysá nad Dunajcom -> Kemp Kroscienko

Začiatok trasy som zvolil v Lysej nad Dunajcom – rkm 181,0 na hraniciach Poľska a Slovenska. Vodomerná stanica v čase nášho štartu ukazovala v Červenom Kláštore údaj 61 cm. S prihliadnutím na fakt že pred cca 2-3 týždnami na Dunajci zúril ešte 1. povodňový stupeň a výška vody bola okolo 400 cm, naše podmienky boli viac než dobré a bezpečné.

Naša 6-členná posádka vyrazila na jednej Palave a rafte Colorado na rieku okolo pol dvanástej, rieka tiekla príjemne rýchlym tempom, a cca po 2 km nas prekvapila veľká perej s valcom, kde posádka v rafte nemala problém, ale plastové a nafukovacie kanoe veľké vlny zalievali a pár lodí sa aj cvaklo. Brehy su väčšinou lemované stromami a kamienkovými plážami, alebo malými ostrovčekmi, kde nie je problém zastaviť na krátku prestávku.

Rieka ďalej tečie rýchlym tempom a pri Červenom Kláštore je na vode už vidieť veľký počet slovenských a poľských pltí, ktoré ale nie je problém v širokom koryte obehnúť. Najkrajší úsek plavby nasleduje tesne za Červeným Kláštorom, kde rieka vstupuje do Pieninského národného parku a tzv. Prielomu Dunajca. Na ľavej strane z vody vystupujú strmé skaly a skalné previsy, ktoré často zasahujú až do koryta rieky. Táto časť rieky nie je vhodná na stanovanie, kedže sa nachádza v NP a brehy sú na ľavej strane príliš strmé. Po pravom brehu vedie cyklistický chodník.

Po povodniach v júli rieka dosť zmenila koryto a na niektorých miestach je pri nízkej hladine splavná len po pravej strane. Pred Jánošíkovým skokom bola niekedy pekná perej s valcom, ktorá však po povodniach zanikla. Na viacerých miestach však rieka vytvorila rýchlo tečúce úseky s väčšími vlnami. Zaujímavé miesto nasleduje tesne pred Lesnicou cca rkm 163, kde bola v minulosti na pravej strane veľká perej. Teraz voda tečie viac na stred koryta, kde vytŕča veľký balvan.

V Lesnici končia svoju púť slovenské plte, my však pokračujeme daľej smerom do Poľska, kedže cieľ nášho prvého dňa je poľské mesto Kroscienko. To leží zhruba o 5 km ďalej po prúde. Rieka je kľudná a len v zatáčkach je možné naraziť na silnejší prúd s vlnkami. Po 2 km míňame prístav poľských pltí na pravom brehu a po ľavotočivej zatáčke nasleduje trošku divokejšia voda, kedže prechádzame úsekom so slamomárskymi bránkami. Zvyšok plavby do Kroscienka sa striedajú kľudné ale svižné úseky s perejkami a väčšími vlnami; nič, čo by nafukovacie lode nezvládli. Brehy sú zväčša upravené a posiate malými chatkami, pravá strana má síce viac stromov, no je stále vhodná na zastavenie a prípadne aj núdzové táborenie. Okolo šiestej večer kotvíme v kempe Kroscienko na pravej strane, 50 m za veľkým cestným mostom.

V kempe je výborná infraštruktúra s murovanými WC, sprchami, altánok s ohniskom a upravené trávnaté plochy pre stany. Za 3 stany a 6 osôb sme platili 55 Zlotých, čo nebola žiadna strašná suma. Je potrebné podotknúť, že v kempe sa platí za sprchy (5 Zlotých) a nie je tam žiaden bufet. 200 m od kempu je ale príjemná reštaurácia, kde varia až do deviatej večer a majú tiež výborné ceny (večera - hlavné jedlo, polievka, veľký čaj, malý rum asi 8 eur). Trasa z Lysej nad Dunajcom do Kroscienka (rkm 181.0 -> rkm 157,5) nám zabrala cca 6 hodín. Pre posádku začiatočníkov bolo necelých 24 km akuráť dosť aj s prihliadnutím na fakt, že na nafukovacom rafte a Palave nemali na vode skoro žiadne problémy.

Deň druhý: „Kroscienko -> Jazowsko, núdzové táborisko“

Hneď na začiatku popri ľavom brehu na nás čakal asi 20 metrov dlhý perejnatý úsek s veľkými vlnami. Po ďalších 200 metroch kľudnej vody, na najbližšej ľavotočivej zákrute sa zas vynorili veľké vlny a perejky, ktoré pekne roztancovali loď na hladine.

Nasledoval pekný úsek cez lesnú rezerváciu Klodne, kde väčšinu času rieka tečie kľudne a raz za čas prekvapí krátkym úsekom s vlnami. Na brehu sú lesy a na niektorých miestach aj vysoké skaly, ktoré pripomínaju úsek v Prielome Dunajca. Úsek za Tylmanovou (rkm 149,7) je kľudný bez väčších vĺn a dokonca je často možné zastať na kamienkových plážach, alebo na pizzu len 100 m od brehu na ľavej strane. Jeden z najzaujímavejších úsekov dňa prichádza tesne po dedinke Talafusy. Najprv sa ukáže kamenistý stupeň s veľkými (v našom prípade 1 – 1,5 m vlnami) a asi 20 metrov dlhým perejnatým usekom. Ďalších sto metrov rieka tečie kľudne a delí sa do dvoch korýt, v ľavom je pekný perejnatý úsek pred vstupom do slalomového kanálu. My sme pokračovali ďalej a v zákrute nás čakalo prekvapenie v podobe veľkých balvanov, ktoré tam priniesla povodeň, a krásne pereje, ktoré sa ťahali celou zákrutou. Tento úsek by som vyhodnotil ako jeden z najťažších a vyžadoval si pri kanoe už určitú zručnosť kormidlovania, aby sa loď vyhla všetkým prekážkam na vode. Vlny v perejach niekedy dosahovali skoro meter a pol a háčik vpredu neustále dostával sprchu. Za týmto úsekom sme zakotvili na ľavom brehu (tesne pri konci slamovovej trate), a zbehli do bufetu v športovom areáli, kde je možné v prípade potreby aj stanovať. Toto miesto ponúka aj teplú stravu a WC/sprchy.

Naša cesta však pokračovala smerom na Jazowsko. Rieka stále držala rýchle tempo a kľudné úseky sa striedali s rýchlou divokejšou vodou. Rieka sa často rozdvojuje a je potrebné vybrať koryto, ktoré má dostatok vody, čo v našom prípade spravidla bola ľavá cesta. Na vode sme väčšinu času boli sami a nestretli žiadne lode, len rybárov alebo domácich, ktorí trávili voľný čas kúpanim v Dunajci. Príroda okolo rieky je krásna, nie je problém stretnúť veľké množstvo vodného vtáctva alebo zahliadnuť na brehoch pasúce sa srny. Veľmi zaujímavý úsek bol tiež pri dedine Zawodzie, kde práve upravovali koryto veľkými bagrami. To malo za následok veľké vlny a dlhý perejnatý úsek. Naša Palava bola po tomto úseku plná vody, na najbližšej pláži sme museli zastať a vylievať. To bola počas celého dňa naša rutina kvôli početným úsekom s veľkými vlnami, ktoré neustále zalievali loď.

Už v Červenom Kláštore nás upozorňovali, že výstup na núdzové táborisko pri futbalovom ihrisku v Jazowsku je tažko viditeľný, pretože v blízkosti prebieha rekonštrukcia cyklistického chodníka. Na brehoch je veľké množstvo nanosenej hliny a cez stromy nie je táborisko dobre vidieť.

Núdzové táborisko pozostáva len z ohniska a miesta na stany, ale hneď cez cestu je benzínová pumpa a reštaurácia, kde je možné sa najesť, doplniť zásoby a použiť WC. Celková trasa druhého dňa z Kroscienka do Jazowska: rkm 157,5 – rkm 130,6 = 28,3 km.

Deň tretí: „Jazowsko - núdzové táborisko -> Stary Sacz, most Imienia sw. Kingi“

Na posledný deň sme si nechali krátky, sotva 6 km dlhý úsek z Jazowska do Starého Saczu, ktorý podľa článkov na internete nemal byť problémový. Pravda bola však iná a tento úsek považujem za najťažší z posledných troch dní. Hneď za kempom rieka tečie kľudne a udržiava si svoje rýchle tempo. V prvej zákrute za dedinou Kadcza však začali veľké vlny, po ktorých sme museli okamžite vylievať vodu z lode. Na riečnom kilometri 125,2 je cestný most Golkowice, pod ktorým je vpravo veľká perej. Asi o 300 metrov ďalej je v rieke šikmý kamenistý stupeň, kde je potrebné sa v strede koryta trafiť do jazyka, ktorý bezpečne prevedie ľod perejami. Tieto pereje pred povodňami neexistovali, alebo boli omnoho menšie. No kusy skál a balvanov, ktoré priniesla veľká voda tento úsek zatraktívnili a pripravili celkom divokú vodu. Ďalej nasledovala vľavo dlhá časť s veľkými vlnami, ktoré plynulo prešli do kľudnej vody.

Poslednou prekážkou pred mostom Sw. Kingi je malý stupeň, naľavo je možné vidieť betonárku. Tento stupeň má na konci jemný válec s asi polmetrovým skokom, ktorý však nerobil problém ani jednej lodi. Naša cesta končila pod mostom v Starom Saczi. Asi 100 m od mosta na pravom brehu je poľná cesta, kam je možné vytiahnuť lode a prísť autom. Oproti cez hlavnú cestu sa nachádza Lemur lanový park a v bufete na parkovisku je možné najesť sa a kúpiť zmrzlinu.

Celkovo by som zhodnotil splav Dunajca po troch dňoch ako veľmi zaujímavý výlet, ktorý je však vhodnejší pre skúsenejšie posádky na kánoe, pre začiatočníkov skôr na raftoch. Na dolnom úseku do Starého Saczu nestretnete veľa vodákov, aj keď ponúka nepretržite zaujímavé úseky divokej vody a perejí. Nevýhodou je ale absencia bufetov pri vode a vhodných núdzových táborísk a kempov. Počas celej našej plavby mal Dunajec na vodomernej stanici v Červenom Kláštore cca 60 cm a táto hladina vody bola dostatočná, aby sme ani raz neprenášali suché miesta či nedrhli dno lode. Fotografie sú ale urobené za stavu vody o 30 cm nižšieho.

Matej Mikluš