Štartovali sme niečo po ôsmej od futbalového ihriska v Marhani, za stavu 29 cm v Hanušovciach. Počasie bolo výborné – stále teplo, ale žiadna horúčava, no keďže sme šli na juhovýchod, slnečné okuliare by sa zišli. Rieka sa na perejach tak ligotala, že bol problém zistiť, kadiaľ treba ísť. Po pravej strane sme mali les a plavili sme sa viac menej priamočiaro, na tomto úseku o meandroch nemôže byť ešte ani reči. Medzi obcami Brezov a Kalnište je železno-drevený most. Pádlovali sme pod neho, práve keď po ňom prechádzal traktor, a potom ešte niečo ďalšie poľnohospodárske a len som čakal, kedy to na nás spadne. Proste, keď chcete zažiť trocha vzrušenia, plavte sa keď po moste niečo ide, čím väčšie, tým lepšie.

Celý čas sme sa divili, že na rieke nie je veľa bordelu. Vysvetlenie prišlo. Rieka sa rozdvojuje a na začiatku ostrova je obrovská kopa dreva a plastových fliaš. Vybrali sme sa pravým ramenom a trvalo nám dobrý kilometer, kým sme sa spojili s ľavým ramenom. Na google earth som to veľmi nájsť nemohol, ale predpokladám, že je to zárodok budúceho mŕtveho ramena pri obci Kalnište.

Pri obci Lužany pri Topli je malý kamenný stupeň, ktorý príjemné spestrí plavbu. Dá sa v pohode prejsť. My sme si ho dali klasicky v duete, a potom aj každý sólo.

Pomaly sme sa blížili k Giraltovciam a plánovali urobiť nejaký nákup. Zastať na nejakom normálnejšom mieste sa veľmi nedalo, možno ešte tak pod cestným mostom, no ani tam to nevyzeralo najlepšie. Tak ideme ďalej, dáme si niekde na brehu desiatu. Lenže to tiež nebolo celkom jednoduché, lebo vyhovujúce miesto na pauzu je až pri osade Tarbaj. Topľa je od Giraltoviec po Tarbaj dosť zarezaná, bez štrkových pláži, bez miesta na vystúpenie.

V Tarbaji sme boli presne na obed. Dačo sme prekusili, trocha sa zdržali a poďme ďalej. Konečne sa aj rieka skonsolidovala a okrem pomaly tečúcej vody sa začali objavovať pereje a zrýchlené úseky. Koryto bez prekážok, naľavo, napravo zalesnené kopce. Nákup plánovaný v Giraltovciach sme nakoniec uskutočnili v obci Ďurďoš.

Pereje a stupne za Hanušovcami sme šli pri 28 cm v Hanušovciach a až na jedno miesto – brod pre kravy, kde bolo treba vystúpiť, to šlo v pohode. Nejakých 5 cm navyše by však bodlo. Asi sto metrov za spomínaným brodom je lávka vedúca z obce Bystré, kde sa nachádza prameň s vodou typu „vajcovka“. Je to zároveň vhodné miesto na nocľah aj pre väčšiu skupinu vodákov. My sme šli len dvaja, takže nám to bolo viac-menej jedno, ale ak by nás šlo viac, určite by som navrhoval táboriť tu. Tiež na ľavom brehu, ešte za hanušovským mostom, by sa dalo „ubytovať“, ale tu sa mi to zdalo vhodnejšie.

Bolo nejakých štyri poobede, keď sme boli v Bystrom, ale povedali sme si že dnes dôjdeme až k mostu, čo vedie do obce Vyšný Žipov. Cestou sme minuli dve lávky zo Skrabského do Čierneho nad Topľou a začínali sme mať celkom dosť. Predsa len sme začínali na riečnom kilometri 71 a most do Vyšného Žipova je na nejakej 37. Únava sa začala prejavovať, hlavne miesta, kde si trebalo vybrať či pôjdeme trocha riskantne popri konároch, alebo bezpečnejšie no už s nejakým tým drhnutím.

Chceli sme za každú cenu dôjsť k mostu, no to sa nám stalo osudným. Asi pol kilometra pred mostom je miesto, kde sa prúdnica rúti do prevísajúcej vŕby, pod vŕbou robí pravotočivú zákrutu a odteká preč. Brat vraví: „Obíďme to,“ ja vravím: „To dáme, vole.“ Ako sme tam viezli, v strede prúdnice trčal kmeň, neviem či ešte tej rastúcej vŕby alebo nejakej inej, staršej. Nahnalo nás na kmeň bokom, ihneď sme sa nakláňali na prekážku, no bratovi vypadlo pádlo. Museli sme za ním, no mňa zastavila klasika – loď pod konár prešla, no ja nie. Zvolil som radšej obetavé vypadnutie do rieky, ako by som mal vyvrátiť vydru s bagážou a háčikom. Háčik bez pádla ale na lodi ostal stať na pokojnejšej vode, ja som doplával za jeho padlom a bolo jasne, že o šiestej večer sa mokrému členovi posádky nemá zmysel plaviť ďalej.

Našli sme najmenej nevhodné miesto a začali „budovať“ tábor t.j. miesto pre 2 karimatky, loď, oheň a varič. Na večeru bol gin, no značku toniku sme vymenili – rok po záručnej dobe kúpený v obchode v Ďurďoši. Gintonic chutil skvelo – čiže problém bol s tonikom a nie s ginom - ako sme predpokladali.

Janko