Ráno som šiel do obchodu do Čierneho nad Topľou, čo bol dobrý kilometer tam a dobrý späť. Myslím však, že Žipov na druhej strane rieky by som nevybavil rýchlejšie. Obchod – klasika – okrem pečiva, a zopár mliekarenských a mäsových výrobkov, tam všetko môže stáť aj rok.

Vyrazili sme okolo pol deviatej, navlečení v neoprene, pretože sa nám zdalo chladno, avšak už o polhodinu sme ho dávali dole. Kilometer od mosta sme sa plavili pomalou riekou a keď konečne prišiel rýchlejší prúd, tok sa prudko zarezával do pravého brehu, podmyl stromy, takže sme to museli preniesť. Úsek do Soli sme splavili relatívne rýchlo, pomalšie úseky sa striedali s prúdmi a perejami. Od Soli po Čaklov sme míňali železničný most, lávku pre peších a nakoniec starý cestný most.

Potom začal najhorší úsek celej plavby. Rieka je značne olejová, slnko páli, sme hladní a nie a nie sa doplaviť do Vranova. Spestrenie nám pripravilo prenášanie padnutého topoľa. Preniesli sme ho po ľavej strane a tiež to tam s pílou a sekerou trocha vyčistili, ale ako vidno z fotky, čo chvíľa tam asi padne ďalší. Nie nadarmo sa Topľa volá Topľou, pretože všade v okolí rastu stromy tohto druhu. Pekne nás stihol vystrašil ešte nafúknutý ježko, ktorý tak „roztomilo“ kukal z vody na približujúcu sa loď.

Doplavili sme sa do Vranova, miesta na vystúpenie veľmi nebolo, no niečo sme našli. Na striedačku sme šli nakúpiť do Tesca každý svoje a ako som čakal brata, tak som rozmýšľal, že v Česku sú rieky miesto, kde sa chodí rekreovať značná časť obyvateľstva a tu na východnom Slovensku je to miesto, kde nachádzajú útočisko skupiny na okraji spoločnosti a frustrovaní rybári. Až na jedného pri Bystrom všetci na nás zazerali, akoby sme narušili ich teritórium. Celkovo aj prístup mesta Vranov k Topli je tak trocha slabší. Brehy kosené, no vystupovanie problematické. Snažili sme sa v nekultúrnom prostredí kultúrne najesť a okolo druhej sme vyrazili z Vranova smer juh.

Rieka bola prvý kilometer taká ako pred Vranovom, no potom začali pekné pereje, štrkové pláže vhodné aj na táborenie, stromy boli na niektorých miestach vyrúbane, preto sa príjemne striedal chládok so slnečnými lúčmi. Rieka sa snažila vynahradiť nudu pred Vranovom.

Prekážky neboli žiadne, no rieka s blížiacim sa ústim do Ondavy začínala byť špinavšia. Som si istý, že všetka ta Pur (ako čistiaci prostriedok) pena na rieke a vzhľad vody, ako keď umyjete riady, je dôsledok chýbajúcej kanalizácie a vypúšťania splašok do rieky. Nuž Európska únia, ale v niektorých oblastiach furt Sovietsky zväz ta Slovenská republika. Minuli sme most Ortaše, štrk začala znova striedať hlina a plavbu stále spríjemňovali pereje až po most v Sačurove, kde sme museli končiť. K Sačurovskému mostu sme dorazili okolo štvrtej poobede. Predpokladám, že za ďalšie dve hoďky by sme to zvládli až do Božčíc a s ďalšou hodinkou do ústia, ale to snáď na budúce.

Záver: Topľa z Marhane po ústie sa rýchloštýlom dá zvládnuť aj za 2 dni, ak ide jedná loď, prípadne dve tri vyrovnané posádky. 4 a viac lodí, to už nemá šancu stihnúť, len z toho dôvodu, že okrem táboriska v Bystrom, prípadne Hanušovciach, nie sú popri rieke miesta, kde by sa dalo pohodlne vylodiť, nakúpiť, popiť a šup ďalej. Je iné nájsť miesto na spanie pre dvoch a pre desiatich ľudí. Z vodáckeho hľadiska je rieka zaujímavá, až na slabšie úseky Giraltovce - Tarbaj a Čaklov - Vranov n/Topľou. Šli sme za stavu 29 cm, čo je v pohode zjazdne, ale aj nejakých 20 - 30 cm navyše by bolo výborných, dole by som už šiel maximálne nejakých 5 cm. Okolie rieky je skôr bahnité a my sme šli 2dni po dažďoch, čiže celý čas sme aj s loďou boli ufúľaní od blata. Čistota vody slabšia, vadí hlavne Pur pena na vode. Na vode žiadny iný vodáci, žiadne služby, sem-tam odutý rybár. Na rieke nie sú nebezpečné úseky, pozor treba dať na 2-3 padnuté stromy a radšej preniesť, ako sa nechať prúdom stiahnuť pod nich. Počasie a teploty boli ako na objednávku. Výsledná známka: 3/5.

Janko