Aj tento rok sme splavili Hron v obvyklom termíne, čiže na Ivana, čo je začiatkom júla. Čakalo nás 88 km splavu po Psiare za 4 dni. Škoda, že vtedy je väčšinou v Hrone málo vody, a my s našimi laminátkami musíme splavovať od Vlkanovej. Na vodu to po ceste v autobuse plnom smädných vodychtivých vodákov nejde tak jednoducho.

No po troche (asi hodine) príprav sa to vždy podarí. Hoci vo štvrtok bolo počasie pod psa, boli sme mokrí a uzimený, no nikto neochorel. Po asi 11 tich km plavby sme počas tradičnej zastávky vo Zvolenskom hypermarkete doplnili zásoby a pokračovali do prvého tábora v Hronskej Dúbrave.Zvolenské prenášanie lodí (našťastie jediné ) na tejto trase nám vždy uberie veľa síl.Pred doplávaním nás čakalo doplnenie liečivej vody z prameňa Červený Medokýš, ktorý vylieči každý pošramotený žalúdok. Po preplávaní asi 25 km v prvý deň sme postavili v tábore náš najnovší prírastok – „biely prístrešok", pod ktorým sme prichýlili veľa uzimených vodákov. Tábor bol ako každý rok označený našou aktuálnou zástavou.

Ráno po daždi bolo okolie tábora ako výmaľované a všetci sme boli radi, že sa ukazuje pekné počasie. No to trvalo iba do prvého dažďa. Tak sme niektorý radšej dospali, čo sme vnoci nestihli. Okolo obeda sa štyri člny predsa vybrali na plavbu do Revišťského Podzámčia vzdialeného 30,2 km.

Vybavený pršiplášťami a veľkým odhodlaním sa tri člny prebily až do cieľa. Jeden čln po dlhom boji o udržanie smeru po toku rieky a po zistení, že boj je márny, vzdal. Posádka hrdinsky preveslovala cca 500m po kukurici ku hlavnej ceste a tam ju po vysilujúcom boji s nepriazňou prechádzajúcih kamionov zachránila naša expedícia. Najlepšia posádka to však stihla za cca 5 hod.

Zvyšok vodákov preukázal maximum vynaliezavosti a odvahy a po použití veľkého počtu rôznych druhov dopravy sa dostal do miesta určenia. Síce nie včas a nie v pôvodnom stave, ale predsa dorazili a dokonca nás obohatili o nové kontakty. Nezabudnuteľnou sa stala kobyla LYSA, kturú šoféroval náš člen a vodák „Kobyla", čím preukázal schopnosť riešiť nepredvídateľné situacie.

Po speve trvajúcom dlho do noci sme sa prebudili do krásneho rána a nikto sa nezdráhal ísť na vodu a zdolať príjemných 18,5 km po Brehy. Niektorí si zabezpečili orginálnu ochranu hlavy a niektorí dospávali na vode prespievanú dobu z nočných hodín. Po preplávaní 10 km nasledovala zastávka v obci Voznica, ktorá nás prekvapila svojou čistotou a štýlovosťou. Tu sme ziedli syr kúpený od miestnej obyvateľky.

Večer sme sa utáborili na Brehoch pri Novej Bani. Tu sme po večeri od Vladka pokrstili a prijali do svojich radov vodákov, ktorí splavovali Hron po prvý krát.

Ráno na štvrtý deň, hoci predpoveď počasia bola viac ako priaznivá, sa začala prejavovať únava niektorých účastníkov a na poslednú trasu sa vydali iba štyri lode. Tieto preplávali posledných 15 km až pod Hronský Beňadik a v Psiaroch sme definitívne ukončili našu expedíciu. Spokojný s tým, že všetko dobre dopadlo, sme sa usadili v autobuse a nastúpili cestu domov.

Jano Habala