Mošonský Dunaj je najlepšie začať v Rajke (kemp Aranykarász). Jednak sa vyhnete nepríjemným prenáškam hatí (schody síce sú, ale blízko stavidla a prúd vody je pomerne silný), hlavne ale plavba v úseku Čunovo - Rajka nie je v súlade s predstavami ochranárov a nesmie sa tu splavovať. Cieľ sme nemali pevne stanovený, ale dúfal som, že od sútoku s Dunajom (oproti obci Kližská Nemá na slovenskej strane) sa nám podarí doplaviť až do Komárna.

1. deň Rajka - Kimle

O 10:30 sa nám podarilo naložiť lode a začať splav v Rajke. Prúd vody je citeľne silnejší ako na Malom Dunaji ale sila "veľkého" Dunaja to nie je. Hneď na prvom kilometri sme pomáhali so záchranou prevráteného kajaku rekreantky, ktorá zjavne nezvládla situáciu a kajak jej odplával. Ešte pred nami sa o záchranu pokúšala slečna na ružovom plameniakovi s veľkým plyšovým medveďom… to proste nevymyslíš. Kým som kajak vytiahol na breh a vylial, šiel Jožo zachraňovať odplávané pádlo ďalšieho vystresovaného rekreanta, plaviaceho sa na nafukovacom super low cost "kajaku". Toto trio malo v pláne štvordňový splav úseku Rajka - Győr. Doteraz rozmýšľam či sa už dostali bez ujmy aspoň do najbližšieho kempu.

Cestou som priamo z lode nazbieral trocha sírovca. Nejaký ten zemiak, cibuľu a kocky zeleninového bujónu stále vozím pri viacdňovkách so sebou a tak z neho bude chutná polievka. Narazili sme aj na čerešne - šťavnaté, veľmi chutné a tiež sme ich zbierali priamo z lode. Do budúcna je asi dobrý nápad pre takéto prípady voziť malú uzatvárateľnú dózu niekde po ruke v kokpite.

Čas neúprosne bežal a myšlienka na obed nás prenasledovala čoraz viac. Po 27 km od štartu sme dorazili do kempu v Halászi, blízko obecného kúpaliska, kde už aj začiatkom júna bolo pár kúpajúcich sa. Po obede sme opäť vyrazili na vodu a po pár kilometroch sme sa dostali do Mosonmagyaróváru. Na brehu sú ďalšie dva kempy a bufety. Na konci mesta je malá hať skvelo označená zákazom plavby (ponad rieku je natiahnuté oceľové lano s 3 plastovými tabuľami), ktorá sa dá oboplávať a splaviť po sklze, prenášať nie je potrebné. V Maďarsku je takýchto "vodácky friendly" vychytávok na rôznych miestach viac. Snáď sa toho raz dožijeme aj na Slovensku.

Do Cvika kempu na začiatku Kimle sme po 57 prepádlovaných kilometroch dorazili o pol siedmej. Kuchyňa v kempe varí do 19:00 a pivo vám načapujú do 20:00.

2. deň Kimle - Győr

9:20 - štartujeme v Cvika kempe, o 5 km nižšie míňame kemp Novákpuszta a o ďalšie 2 km ešte jeden. V úsek od Kimle po Győr je niekoľko veľkých aj menších ostrovov. Ramená boli splavné všetky a vyberali sme si podľa nálady. Na obed sme sa zastavili v kempe v Dunaszentpál. Čím bližšie sme boli k Győru, tým viac motorových člnov a skútrov sme stretávali.

Do Győru sme dorazili tesne pred pol šiestou. Podľa google maps mal byť kemp v mŕtvom ramene do ktorého sa z hornej strany dá vplávať cez stavidlo. Voda v ramene bola o poznanie iná - zelenšia, čistejšia a tiež teplejšia. Miesto kempu sme však na konci našli len mestské kúpalisko.

Google nám ukazoval kemp na opačnej strane ramena, kde však nebolo nič aj keď miestny plavčík tvrdil, že bivakovať tu môžeme. Ostali sme s malými obavami, aby na nás niekto nezavolal políciu, pretože kempovanie na divoko je v Maďarsku zakázané a tu sme boli viditeľní pre celé okolie.

Odtiaľto sa plaviť ďalej už nedalo, pre ďalší deň sme mali na výber preniesť hrádzu alebo sa do hlavného koryta vrátiť zhruba 5,5 kilometra späť ramenom. Prenáška by nás stála rovnako času, ale tiež kopec síl. Rozhodli sme teda, že sa ráno radšej poplavíme.

Za tento deň sme prepádlovali 50 km. Nebyť zachádzky do ramena, mohli sme sa dostať takmer až k sútoku. Ďalší deň ale ukázal, že rozhodnutie zakempovať bolo správne.

3. deň Győr - sútok

8:00 - vypádlovali sme naspäť ramenom cez stavidlo do hlavného koryta, kde sme stretli skupinu trénujúcich dvoj- a štvorveslíc. Na motorovom člne ich sprevádzal tréner a usmerňoval ich cez amplión. Od vstupu do mŕtveho ramena až po prvý most v Győri je cca 2 km dlhá rovinka, ktorú využívajú veslice a rýchlostní kajakári na tréning.

Na začiatku mesta je ďalšia mestská pláž, väčšia ako tá v ramene. O pár sto metrov nižšie sú lodenice, moderné budovy s krásnym trávnikom a novými loďami. Kúsok pod nimi sa do Mošonského Dunaja vlieva Rába. Mení farbu Dunaja viac do žlta a bežne sa tu splavy končia. My pokračujeme ďalej a posledných úsek sa dá najlepšie popísať hádankou: je to 15 km dlhé a vôbec to netečie, čo je to? ...Mošonský Dunaj od Győru po sútok!!!

Bolo to fakt trápenie, spôsobené zrejme novou haťou s plavebnou komorou na sútoku (v prevádzke od 01/2022). Pod vodou v rieke vidno zatopené stromy a kríky, z ktorých možno vytušiť, že koryto bolo miestami aj o polovicu užšie než teraz.

Asi 0,5 km pred haťou je miesto na spúšťanie člnov na vodu, kde by sa dalo prespať (nie je to oficiálny kemp). Je to už ale tak blízko Dunaja, že to možno ani nedáva zmysel. Hať sme prenášali vľavo, miesta na nalodenie sú ale po oboch stranách. Ocenil som tu vozík na kajak Prijon Steel L. Prenáška bola dlhá snáď 500 m a aj s vozíkom nám prevoz dvoch kajakov zabral asi hodinu.

Týmto bol splav Mošonského Dunaja ukončený. Zvyšok bol už len 8 km úsek po Dunaji, kde sme sa ešte zastavili na obed v obci Gönyű na maďarskej strane.

Posledný deň sme prepádlovali 28 km a skončili blízko obce Malé Kosihy. Komárno je lepšie miesto na vylodenie, to by ale znamenalo dve hodiny pádlovania naviac.

Mošonský Dunaj je pekná rieka. V hornej časti od Rajky po Kimle tečie svižne, neskôr po Győr sa postupne rozširuje a spomaľuje a od Győru až po sútok už voda úplne stojí. Na infraštruktúre je vidno že v Maďarsku sa veci robia v prospech vodákov. Na dôležitých miestach sú informačné tabule v maďarčine, angličtine a slovenčine, vybudované sú aj miesta na nástup do lodí. Tiež sa nájdu piknikové miesta s lavicami a stolmi, kde sa dá zastaviť, najesť a niekde aj čosi opiecť. Snáď každá obec mala upravené prírodné kúpalisko v rieke (upravený svah, pokosená tráva). Kempov je dostatok a ich vzdialenosť umožňuje dostať sa za deň z jedného do druhého. V každom kempe alebo bufete, kde sme zastavili, sa našiel aspoň jeden človek hovoriaci anglicky, všade bolo možné platiť kartou a okrem domácej meny aj eurami. Nocľah v kempe vyšiel na zhruba 8 eur a všade sa dalo najesť za dobrú cenu. A pivo čapujú aj české!

Peťo